RADIAČNÁ HAVÁRIA

Radiačná nehoda (havária) je udalosť, pri ktorej v dôsledku straty kontroly nad zdrojom ionizujúceho žiarenia došlo k úniku rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia do životného prostredia. Môže spôsobiť ožiarenie obyvateľov na úrovni limitov alebo na vyššej úrovni, čo  vyžaduje zavedenie opatrení na ochranu verejného zdravia.

Rádioaktivita môže byť prírodného alebo umelého pôvodu. Vzniká transformáciou štruktúry hmoty, ktorá emituje ionizujúce lúče (alfa, beta, gama), ktoré predstavujú veľké nebezpečenstvo pre človeka a životné prostredie. V závislosti na sile prijatého ionizujúceho žiarenia možno rozlišovať medzi vážnym biologickým poškodením, ktoré vedie k zjavným léziám (popáleniny, organické lézie) a oneskoreným biologickým poškodením, ktorého účinky sa po niekoľkých rokoch prejavujú prostredníctvom rakoviny alebo dedičných genetických malformácií. Je preto dôležité nevystavovať ľudí a životné prostredie ionizujúcim lúčom zabránením alebo obmedzením všetkého zbytočného zvyšovania úrovne žiarenia alebo jeho znížením na minimum.

V závislosti na vlastnostiach radiačného javu môže byť kontaminácia dočasná a lokalizovaná alebo dlhodobá a môže zasiahnuť rozsiahle oblasti, najmä podľa prevládajúcich meteorologických podmienok (šírenie častíc vetrom).

Príčiny vzniku rizika

Pôvod radiačnej hrozby môže pochádzať z výroby, prepravy a skladovania rádioaktívnych látok, z jadrovej havárie alebo dokonca z teroristického činu, z pádu satelitu, poruchy jadrovej elektrárne a tiež z nezodpovedného skladovania jadrového odpadu a zbraní. Používanie jadrových zbraní predstavuje konečnú katastrofu alebo hrozbu pre ľudstvo. Primárna a sekundárna rádioaktivita (vypadnutie) vyvolaná takýmito zbraňami je doplnená ničivými účinkami elektromagnetického žiarenia, svetelného a termického a mechanickými účinkami tlaku, ktoré sú úmerné sile zbrane a nadmorskej výške, v ktorej exploduje.

Rádioaktivita – je schopnosť jadier atómov meniť sa na jadrá iných atómov a vysielať pritom žiarenie alfa, beta, gama a neutrónové žiarenie.

Žiarenie alfa – je prúdom kladne nabitých jadier hélia, ktoré sa pohybujú rýchlosťou 20 000 km/s-1. Preniká vrstvou vzduchu hrubou niekoľko centimetrov alebo tenkými kovovými fóliami.

Žiarenie beta – je v podstate prúd elektrónov, ktoré letia rýchlosťou 280 000 km/s-1. Je asi 100- krát prenikavejšie ako žiarenie alfa. Vyžarované elektróny vznikajú v jadre atómov rozpadom neutrónov.

Žiarenie gama – je elektromagnetické vlnenie, podobne ako viditeľné svetlo, ale má kratšiu vlnovú dĺžku (10-11 až 10-13 m). Je najprenikavejšou časťou jadrového žiarenia. Tvorí ho prúd fotónov (častíc bez náboja), ktoré sa pohybujú približne rýchlosťou svetla.

Neutrónové žiarenie – je tok neutrónov s veľkou schopnosťou prenikať cez rôzne materiály. Aktivita – charakterizuje rýchlosť rádioaktívneho rozpadu jadra. Udáva sa počtom rozpadov za

časovú jednotku. Jednotkou aktivity je jeden becquerel [Bq].

Radiačná havária – mimoriadna udalosť spôsobená stratou kontroly nad zdrojmi žiarenia, ktorá má za následok nedovolený únik rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia do životného prostredia v takej miere, že sa vyžadujú opatrenia na ochranu obyvateľstva.

Jadrová havária – je strata kontroly nad jadrovým reaktorom, ktorá má za následok nedovolený únik rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia do životného prostredia v takej miere, že sa vyžadujú opatrenia na ochranu obyvateľstva.

Dôsledky rizika

Pri radiačnej a jadrovej havárii ide o dva typy zdravotných následkov:

  1. Radiačné – príčiny spojené s ožiarením.
  2. Neradiačné – patria sem úrazy, infekčné ochorenia, epidémie, otravy a pod.

Zapríčiňuje ich celková situácia na havarovanom území (mŕtve zvieratá, kazenie sa potravín, znečistenie vodných zdrojov a pod.).

Pri atmosferickom úniku sú rádioaktívne látky vo forme rádioaktívneho mraku unášané v smere vetra a sú rozptyľované v životnom prostredí, ktoré kontaminujú. Úroveň zamorenia závisí od vzdialenosti zdroja úniku, od množstva a aktivity uniknutého materiálu, od rýchlosti vetra, od celkovej meteorologickej situácie, od fyzikálnych a chemických vlastností unikajúceho materiálu. Jednou z vlastností ionizujúceho žiarenia je jeho schopnosť poškodiť organizmus človeka. Stupeň biologického poškodenia závisí od výšky dávky a veľkosti ožiarenej plochy tela. Ionizujúce žiarenie vyvoláva podobné poškodenie ako obarenie kože. Koža sčervenie, vytvoria sa pľuzgiere a vredy s následnou možnosťou vzniku rakoviny kože. Podľa veľkosti pohltenej dávky sa poškodenie buď bez väčších následkov zahojí alebo vo vážnejších prípadoch je potrebné chirurgické ošetrenie (plastická operácia). Nižšie, ale opakované dávky ionizujúceho žiarenia vyvolávajú neskoré chronické poškodenia. Charakterizuje ich dlhé obdobie bez príznakov, neurčitý začiatok, pomalý a zhoršujúci sa priebeh.

Čo robiť

Za súčasného stavu vedecko-technického vývoja je možné predchádzať škodlivým účinkom rádioaktivity a chrániť sa pred nimi. Za týmto účelom zákon stanoví opatrenia, ktoré treba dodržiavať pri ochrane ľudí a životného prostredia pred úrazom alebo zámerným (trestným) únikom ionizujúceho žiarenia z rôznych známych zdrojov. Inými slovami, je potrebné prijať právne predpisy týkajúce sa ochrany pred žiarením (rádioprotekciou) a mierového využívania jadrovej energie. Tiež na ochranu obyvateľstva v prípade použitia atómových zbraní na vnútroštátnom území alebo v zahraničí v situáciách ozbrojeného konfliktu.

Základná ochrana pred žiarením (rádioprotekcia) spočíva v uložení povinnosti všetkým používateľom alebo vlastníkom rádioaktívnych látok akéhokoľvek druhu. Taktiež osobám, ktoré sú  zodpovedné za zariadenia a prístroje emitujúce ionizujúce žiarenie, aby prijali všetky potrebné opatrenia na ochranu života a fyzickej integrity osôb vystavených účinkom ionizujúceho žiarenia.

Z toho vyplývajú nasledovné povinnosti:

  • Stanovenie a rešpektovanie dávkových limitov vystavenia žiareniu.
  • Stanovenie lekárskych opatrení pre osoby vystavené žiareniu z dôvodu ich profesie.
  • Lekárske použitie žiarenia.
  • Zodpovednosť podnikov, najmä pokiaľ ide o výskum v oblasti technického využitia rádioaktivity a zneškodňovania rádioaktívneho odpadu.
  • Pozorovanie životného prostredia a ochrana obyvateľstva by sa mali zvýšiť rádioaktivitou.
  • Kontrola rádioaktivity potravinárskych výrobkov.

Ochrana obyvateľstva, životného prostredia a oblastí okolo jadrových elektrární, keď rádioaktivita dosiahne nebezpečnú úroveň, sa dá spoľahlivo dosiahnuť iba zavedením trvalých a doplnkových ochranných opatrení. Intervenčné a poplašné organizácie zriadené na tento účel tiež umožňujú ochranu obyvateľstva počas nekonvenčných vojen (použitie atómových alebo chemických zbraní).

Ak dôjde k nehode ohrozujúcej ľudí a životné prostredie ionizujúcimi lúčmi, prevádzkovateľ zariadenia a zodpovedné orgány okamžite vykonajú plánované intervenčné opatrenia:

  • Čo najrýchlejšie vysporiadanie sa s príčinami nehody a prijatie bezpečnostných opatrení schopných znížiť škodlivé účinky.
  • Okamžité informovanie regionálnych a miestnych orgánov.
  • Najvyšší stupeň ochrany spočíva v úkryte alebo suterénoch civilnej ochrany a v rešpektovaní zásad individuálnej a spoločnej ochrany.
  • V prípade jadrovej katastrofy, ako je výbuch jadrovej zbrane, je za riadenie ochranných, pátracích, záchranných a pomocných (zásobovacích, lekárskych, evakuačných) operácií na miestnej alebo regionálnej úrovni zodpovedný orgán zabezpečujúci koordinované použitie dostupných potrebných civilných a vojenských intervenčných prostriedkov (vybavenie, materiál atď.).

Všeobecné preventívne a bezpečnostné opatrenia týkajúce sa potenciálneho nebezpečenstva

  • Dodržiavajte predpisy týkajúce sa výroby, prepravy, manipulácie a skladovania rádioaktívnych látok a všímajte si symbol „rádioaktívne nebezpečenstvo“ uvedený na nádobách.
  • Poznať zvukové výstražné signály rádioaktivity a spôsob ich reakcie (správanie).
  • Vždy majte pripravenú rodinnú pohotovostnú súpravu. Tá by mala zahŕňať doklady totožnosti, osobné doklady a osobné lieky. Zabezpečte si tiež dostatočné množstvo zásob, ktoré vydržia niekoľko dní, ak vám bude nariadené zostať v interiéri.
  • Naplánujte a zorganizujte si pravdepodobný pobyt v kryte civilnej ochrany alebo v suteréne, najmä ak bývate v susedstve jadrovej elektrárne.
  • Poľnohospodári a majitelia hospodárskych zvierat by si mali preštudovať špeciálne odporúčania, ako reagovať a správať sa v prípade nebezpečného zvýšenia rádioaktivity.

Keď sa zvýši úroveň rádioaktivity:

  • Zachovajte pokoj, neprepadajte panike.
  • Počúvajte rádio a rešpektujte navrhované pravidlá správania.
  • Ak je to možné, zostaňte vo svojom dome, v kryte civilnej ochrany alebo v suteréne. Zatvorte vetracie otvory. V opačnom prípade zostaňte vo vnútri, zatvorte všetky dvere a okná, zalepte všetky vonkajšie otvory a vypnite vetranie, klimatizáciu a kúrenie.
  • Ak ste vonku, chráňte si ústa a nos vlhkou handričkou a vyhľadajte útočisko v najbližšom prístrešku alebo budove.
  • Netelefonujte, pretože by to preťažilo systém.
  • Postupujte podľa pokynov civilnej ochrany, hasičov, polície alebo iných zasahujúcich zložiek.
  • Jedzte iba potraviny uskladnené vo vnútri budovy, napríklad konzervované potraviny alebo konzervy a balenú vodu a nápoje. Voda z vodovodu zostáva v zásade pitná, ale rešpektujte oficiálne rady.
  • Zhromaždite dobytok v stodole alebo stajni a zatvorte všetky otvory vedúce von. Skladujte dostatočné množstvo krmiva a vody, aby vydržali niekoľko dní, a chráňte ich pred rádioaktívnym prachom tak, že všetky vetracie otvory roztvoríte a zakryjete ich prikrývkami alebo plastovými fóliami.
  • Vyvarujte sa vstupu do postihnutej oblasti a nepoužívajte autá, aby nespomaľovali pohotovostné vozidlá.
  • Ak dôjde k jadrovému výbuchu, ukryte sa za veľmi pevnou stenou, ak ste vonku. Ak to nie je možné, ľahnite si do priekopy alebo za násyp, obráťte sa tvárou k zemi a chráňte si tvár rukami. Nezostávajte vo vozidle.

Na odstránenie rádioaktívnej kontaminácie sa vykonáva špeciálna očista (dekontaminácia) terénu, budov, komunikácií, vozidiel a iných predmetov na postihnutom území. Víreniu rádioaktívneho prachu usadeného na zemi sa zabraňuje polievaním, zvlhčovaním, používaním peny alebo zakrytím rôznymi fóliami. Komplexná špeciálna očista sa opakuje pred plánovaným návratom evakuovaných a po jej skončení sa dozimetrami vykonávajú kontroly rádioaktívnej kontaminácie. Účinnú ochranu poskytuje zakrytie tela (napr. igelitovým plášťom), používaním okuliarov, prilieb, rukavíc, gumovej obuvi. Čím viac vrstiev odevu sa použije, tým je lepšia ochrana pred kontamináciou tela. Pomôcky na ochranu dýchacích ciest sa nemôžu používať opakovane, ale po ich použití je potrebné ich vložiť do igelitového vrecka, resp. vedra, plastového suda a pod., umiestnených pri vchode do budovy.

Ak je kontaminovaný celý povrch tela, je potrebné vykonať špeciálnu očistu, ktorá musí byť účinná a zároveň šetrná, aby nebolo umožnené rádioaktívnym látkam vniknúť do organizmu. Najúčinnejšou metódou dekontaminácie je osprchovať sa vlažnou až studenou vodou (nerozťahuje póry kože). Na očistu tela a vlasov možno použiť bežné saponáty, mydlá, šampóny a pod. Po osprchovaní sa neodporúča používať dezodoračné spreje, kolínske vody, vody po holení, nakoľko môžu spôsobiť prenikanie rádioaktívnych látok do tela.

Konzumácia kontaminovaných potravín – rozhodujúcu úlohu v škodlivom pôsobení potravín zohráva veľkosť ich kontaminácie rádioaktívnymi látkami. Žiadna alebo veľmi nízka kontaminácia sa predpokladá pri konzervách, pri potravinách uskladnených v chladiacich zariadeniach a pri balených potravinách uskladnených v budovách. Po vyhlásení nebezpečenstva radiačnej alebo jadrovej havárie je vhodné potraviny obaliť ďalším obalom, napr. vložiť ich do igelitových vrecúšok, uložiť do chladiaceho zariadenia, uzatvárateľných skríň, kufrov, krabíc a pod. Je vhodné myslieť aj na domáce zvieratá a podľa možností ich krmivo zakryť igelitovými fóliami. Kontaminované potraviny sa nesmú znehodnotiť, pretože to môže negatívne ovplyvniť podzemné zdroje pitnej vody. Preto sa rádioaktívne látky nezakopávajú do zeme, ale skladujú v igelitových vreciach až do ich konečnej likvidácie. Je výhodné, ak sa potraviny z celej obce zneškodňujú spoločne. Ak sa zistí kontaminácia pitnej vody, zabezpečí sa jej dodávanie z náhradných zdrojov alebo rozvoz cisternami. Možnosť používať pitnú vodu z individuálnych vodných zdrojov možno bez väčšieho rizika, z hlboko vŕtaných a razených studní. I tu je potrebné zabrániť kontaminácii vody, napr. účinným utesnením krytu studne, prípadne prekrytie igelitom.

Radiačná havária