Organizácia krízového riadenia a riadenie krízových situácií

Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky (2021) deklaruje ako základnú úlohu štátu v demokratickej spoločnosti „zaručenie bezpečnosti a ochrany všetkých svojich občanov, ich práv, slobôd a majetku zvyšovaním pripravenosti  štátu čeliť bezpečnostným výzvam, hrozbám a krízam a predchádzať situáciám ohrozujúcim bezpečnosť štátu a jeho občanov“. V tomto úsilí sa opiera hlavne o Ústavu Slovenskej republiky, medzinárodné politické a zmluvné záväzky Slovenskej republiky, dodržiavanie zásad a noriem medzinárodného práva a rešpektovanie demokratických hodnôt, ľudských práv a pravidiel pôsobiacich v medzinárodnom meradle.

Medzi základné strategické bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky patria, okrem iných, najmä efektívne krízové riadenie štátu, komplexný prístup k bezpečnosti, a zabezečenie odolnosti štátu a spoločnosti voči bezpečnostným hrozbám. Nástrojom na realizáciu takéhoto bezpečnostného prostredia je predovšetkým tomu zodpovedajúca legislatíva, ktorá vychádza z článku 51 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorým sa stanovuje, že „podmienky a rozsah obmedzenia základných práv a slobôd a rozsah povinnosti v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu ustanoví  ústavný zákon“. Takýmto právnym predpisom je ústavný zákon č. 227/2002 Z. z.  o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.

Organizácia krízového riadenia a riadenie krízových situácií