Krízové situácie

Krízové situácie sa vymedzujú týmito spoločnými znakmi:

1) odstupňovaním jednotlivých stavov (ak do toho rátame aj vojnový stav) z hľadiska  spoločenskej a politickej závažnosti, čo sa odráža aj prijímanými a vykonávanými opatreniami pri príprave a riešení týchto stavov,

2) spôsob vyhlasovania jednotlivých stavov po splnení podmienok v ústavnom zákone o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu  alebo zákone o civilnej ochrane obyvateľstva – jednotlivé stavy vyhlasujú ústavné orgány, ale aj orgány príslušné podľa osobitného zákona,

3) stavmi sa vždy do určitej miery zasahuje do ľudských a občianskych práv, k čomu však musí vždy dochádzať v záujme riešenia krízového stavu (mimoriadnej situácie),

4) stavy vyjadrujú aj istý stupeň právnej sily, vzhľadom na ich vyhlasovanie v zmysle právnej normy s rozdielnou právnou silou (napr. mimoriadna situácia sa nevyhlasuje, ak bol vyhlásený výnimočný stav alebo núdzový stav, ale úlohy a opatrenia súvisiace s mimoriadnou situáciou podľa zákona o civilnej ochrane sa automaticky vykonávajú pri stavoch vyhlásených podľa ústavného zákona).

Krízové situácie