Civilná ochrana a jej výzvy vo vzťahu k modernej spoločnosti

Vývoj civilnej ochrany je neustály a prejavuje sa prostredníctvom adaptácie systémov riadenia a ich koordinácie v špecifickom sociálnom, politickom a ekonomickom kontexte. 

1) Neexistujú „najlepšie“ postupy a preto organizácie musia nájsť „to svoje“ dobré systémové riešenie, ktoré zodpovedá sociálnym, politickým, environmentálnym a ekonomickým podmienkam danej krajiny. Je veľmi dôležité vyvinúť dobré organizačné postupy v reakcii na výzvy, čo si však vyžaduje aj určitú tvorivosť v organizáciách civilnej ochrany.  

2) Stanovenie priorít pri udalostiach s veľkým dopadom: Udalosti s veľkým dopadom sú dôležitými hybnými silami adaptácie v systémoch  civilnej ochrany, a to najmä preto, že posúvajú politicko-ekonomickú perspektívu dotknutých vlád a zároveň smerujú, prípadne majú možnosť smerovať, investície  na zlepšenie, aktualizáciu alebo posilnenie systémov civilnej ochrany. Nedostatok určitých skúsenosti však a priori nevylučuje snahu aktívneho hľadania spôsobov, ako konať – vždy je možné inšpirovať sa národnými či lokálnymi poznatkami, či čerpať zo skúseností z iných krajín – s cieľom nájsť výhody bez potreby predchádzania následkom týchto udalostí.

3) Adaptácia je o hľadaní príležitostí:  Je nepochybné, že krízy vo všeobecnosti majú silnú schopnosť zamerať pozornosť na niektoré aspekty (podmienky) systému, avšak takéto zameranie je často iba prechodné a / alebo čiastočné. Pokiaľ preto takto vyvolaná pozornosť nepoukáže na nejaký hlbší problém, ktorý sa stane politickou agendou a hnacou silou zmeny, je kríza len problémom na ceste, nie míľnikom určujúcim smerovanie. 

Výzvy modernej spoločnosti