EPIDÉMIA – HROMADNÁ NÁKAZA OSOB

Celý svet už vie, že COVID-19, choroba spôsobená novým koronavírusom SARS-CoV-2, je pandémia. Aký je však rozdiel medzi pandémiou, epidémiou a prepuknutím choroby? A kedy sa choroba stane predmetom verejného zdravia?
Začnime základnými definíciami.

EPIDÉMIA je choroba, ktorá postihuje veľké množstvo ľudí v komunite, populácii alebo regióne.
PANDÉMIA je epidémia, ktorá sa šíri vo viacerých krajinách alebo kontinentoch.
ENDÉMIA je nákaza/choroba konkrétnych ľudí alebo krajiny.

Pravdepodobnosť prepuknutia infekčného ochorenia je väčšia ako očakávaný nárast počtu endemických prípadov. Môže ísť aj o jediný prípad v novej oblasti. Ak to nie je rýchlo zvládnuté, ohnisko sa môže stať epidémiou.

Infekčná choroba je ochorenie spôsobené rôznymi mikroorganizmami. Po vniknutí choroboplodných zárodkov do organizmu sa po inkubačnom čase, ktorý je pre jednotlivé infekčné choroby rôzny, prejaví vlastná choroba. Po jej prekonaní vzniká obyčajne krátkodobá alebo celoživotná odolnosť – imunita. Infekčné choroby sa môžu vyskytnúť ojedinele (sporadicky) alebo hromadne (epidemicky). Výskyt niektorých infekčných chorôb je viazaný na určité oblasti (endemický výskyt).

Príčiny vzniku rizika
Masové zhromaždenia pri športových a náboženských udalostiach priťahujú obrovské davy ľudí a vytvárajú vysoko rizikové podmienky pre rýchle šírenie infekčných chorôb. Vypuknutie meningokokovej meningitídy v rokoch 2000 – 2001 po púti Hajj ilustrovalo túto hrozbu infekčných chorôb na globálnej zdravotnej bezpečnosti. Výbor pre núdzové situácie v rámci Medzinárodného zdravotného predpisu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) vyhlásil vírus Zika (ZKV) za stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu 1. februára 2016. Masová medializácia problémov v súvislosti s prenosom ZKV na OH 2016 v Riu odvrátila pozornosť globálnych orgánov verejného zdravotníctva z iných smrteľných infekčných chorôb s epidemickým potenciálom. Pozornosť a zdroje sa musia v súčasnosti zamerať na pokračujúcu epidemickú hrozbu vysoko smrteľného blízkovýchodného respiračného syndrómu koronavírusu (MERS-CoV).

Ochorenie COVID-19 (Coronavirus Disease 2019) je spôsobené vírusom SARS-CoV-2. Ide o kvapôčkovú infekciu, ktorá sa prejavuje najmä kašľom, dýchavičnosťou, horúčkou, zápalom pľúc, v prípade komplikácií môže skončiť úmrtím. Vírus sa prenáša z človeka na človeka, pričom odhadovaný inkubačný čas ochorenia je 2 až 14 dní. Infekcia SARS-CoV-2 môže prebiehať asymptomaticky alebo môže spôsobovať mierne až ťažké ochorenie COVID-19.

Napriek tomu, že epidémia COVID-19 v posledných mesiacoch významne otriasa celým svetom, nesmieme zabúdať na iné, rovnako závažné ochorenia, ktoré stoja za smrťou mnohých ľudí, a to nielen v menej rozvinutých krajinách.

Žltačka je infekčné ochorenie, ktoré poznáme aj pod názvom „choroba špinavých rúk“. Nie je to však ochorenie iba našich špinavých rúk, ale aj špinavých rúk niekoho iného. Prenáša sa v podmienkach zhoršenej hygieny. Infikovaná osoba s príznakmi alebo bez príznakov ochorenia vylučuje vírus do vonkajšieho prostredia. Stolicou sa vírus vylučuje týždeň až 14 dní predtým, než osoba viditeľne ochorie.

Salmonelová enteritída alebo salmonelóza je črevné infekčné ochorenie, ktorého vyvolávateľom sú sérotypy poddruhu I. druhu Salmonella enterica, s výnimkou Salmonella typhi a Salmonella paratyphi A, B a C. Typickým príkladom týchto sérotypov sú Salmonella typhimurium a S. enteritidis. Celkovo existuje viac ako 2000 rôznych sérotypov, ktorých presné odlíšenie má najmä epidemiologický význam.

Chrípka alebo influenza je infekčné ochorenie spôsobené RNA vírusom z rodu Orthomyxoviridae. Rýchlo sa šíri po celom svete počas sezónnych epidémií a tie zapríčiňujú ekonomické škody v podobe vysokých nákladov na zdravotnú starostlivosť a znížení produktivity práce. Genetické zmeny vírusu chrípky spôsobili v 20. storočí tri epidémie resp. až pandémie, pri ktorých zomreli milióny ľudí.
Poznáme tri základné typy vírusov chrípky: chrípkové vírusy typu A — infikujú cicavce a vtáctvo – pozri aj Influenzavirus A, chrípkové vírusy typu B — infikujú výhradne ľudí a chrípkové vírusy typu C — infikujúce výhradne ľudí. Chrípkový vírus typu A je v majväčej miere zodpovedný za epidémie a pandémie, pretože chrípkové ochorenia môžu podliehať výraznej antigénovej zmene, sú schopné nájsť nový imunitný cieľ u citlivých ľudí a svojou genetickou zmenou môžu úplne znehodnotiť imunizáciu organizmu predchádzajúcimi infekciami (chrípka sa opäť šíri ako v panenskej populácii). Populácia je väčšinou odolnejšia voči chrípkovým infekciám typu B a C, pretože tieto typy nemajú až takú schopnosť mutácie a rekombinácie a ich prípadný antigénový posun je často len nepatrný.

Ebola je vírusové ochorenie zo skupiny krvácajúcich (hemoragických) horúčok, ktoré napádajú ľudí a niektoré ďalšie primáty. Jeho pôvodcom je filovírus ebola. Doposiaľ najväčšia epidémia s najväčším počtom úmrtí, prepukla na prelome 2013 a 2014 v západnej Afrike. Vírus Ebola sa po prvýkrát objavil v roku 1976. Od tej doby rôzne kmene vírusu spôsobujú epidémie s mierou letality (letalita alebo smrtnosť – udáva pomer počtu zomretých pre dané ochorenie k celkovému počtu pacientov s danou chorobou) dosahujúcou 50 – 90 % . Miestom týchto epidémií boli a sú predovšetkým africké krajiny ako Demokratická republika Kongo, Gabonská republika, Uganda a Sudán. V roku 2013 vypukla rozsiahla epidémia v západoafrickej Guineji, ktorá sa rozšírila i do susednej Libérie a Sierry Leone i neďalekej Nigérie. V auguste 2014 počet nakazených presiahol 7 000 ľudí a počet mŕtvych 3 500 osôb. V súčasnosti poznáme 5 kmeňov vírusu ebola, a z nich Ebola-Zair, – Sudán a – Bundibugyo, napádajú človeka.

 

Dôsledky rizika
Prepuknutím choroby sa šíri nákaza, ktorá môže zostať v jednej oblasti alebo sa teritoriálne rozširovať. Záchvaty trvajú niekoľko dní alebo rokov. Niekedy odborníci považujú jediný prípad nákazlivej choroby za prepuknutie choroby. Môže to platiť, ak ide o neznámu chorobu, ak je v komunite nová alebo ak v populácii dlho neprítomná.
O epidémii hovoríme vtedy, ak sa infekčné ochorenie rozšíri na viac ľudí, ako by odborníci  predpokladali. Spravidla postihuje väčšiu oblasť ako ohnisko nákazy.
Pandémia je ohnisko choroby, ktoré sa šíri po krajinách alebo kontinentoch. Ovplyvňuje viac ľudí a berie viac životov ako epidémia. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila COVID-19 za pandémiu, keď vyšlo najavo, že toto ochorenie má v mnohých prípadoch  ťažký priebeh a že sa rýchlo šíri do širokého okolia.
Straty na ľudských životoch pri pandémii závisia od viacerých faktorov. Koľko ľudí je infikovaných, ako závažné ochorenie spôsobuje vírus (jeho virulencia), aké zraniteľné sú určité skupiny ľudí a samotná prevencia a účinnosť opatrení.
 
Čo robiť
Pri prepuknutí epidémie alebo pandémie nepoznáme zaručený spôsob, ako sa vyhnúť nákaze. Pre svoje zdravie však môžete urobiť niekoľko preventívnych opatrení:

  • Často si umývajte ruky mydlom a vodou. Ak to nie je možné, použite alkoholový čistič rúk alebo gélový dezinfekčný prostriedok. Roztierajte ich po rukách, kým nie sú suché.
  • Nedotýkajte sa úst, nosa a očí, pokiaľ ste si neumyli ruky.
  • Keď kašlete alebo kýchate, zakryte si ústa a nos vreckovkou. Odhoďte ju do koša a umyte si ruky.
  • Vyhýbajte sa preplneným miestam. Ak môžete, zostaňte doma.
  • Povrchy domácnosti čistite a dezinfikujte každý deň.

V prípade, že ochoriete:

  • Zostaňte doma a dištancujte sa od ostatných ľudí. Ak sa chcete porozprávať so svojím lekárom, zavolajte skôr, ako pôjdete do jeho ordinácie. Ak  máte vážne príznaky, ako napríklad ťažkosti s dýchaním, zavolajte na telefónne číslo 112 alebo choďte ihneď na pohotovosť.
  • Ak vyhľadáte lekársku starostlivosť, majte nos a ústa prekryté ochranným rúškom. Vyhýbajte sa verejnej doprave a taxíkom.
  • Ak je to možné, nech sa o vás stará iba jedna osoba.

Pandémia spôsobuje hospodárske a sociálne problémy, pretože mnoho ľudí je chorých alebo nemôže pracovať. Tu je niekoľko vecí, ktoré môžete urobiť, aby ste pomohli svojej rodine a komunite pred a počas pandémie:
• Vytvorte zoznam núdzových kontaktov.
• Vyhľadajte miestne organizácie poskytujúce pomoc v prípade, že potrebujete informácie, podporu alebo zdravotné služby.
• Zistite, či môžete pracovať z domu.
• Naplánujte si aktivity pre domáce vzdelávanie v prípade, že je škola zatvorená.
• Skladujte dodatočné množstvo vody, jedla či liekov.
• Zdravie si môžete utužovať tým, že si oddýchnete, zvládnete stres, budete sa správne stravovať a cvičíť.
• Pomáhajte seniorom a susedom zdieľaním informácií a zdrojov.

Najúčinnejšou prevenciou proti chrípke je očkovanie. Ostatné preventívne opatrenia – dôraz na správnu životosprávu, vitamíny a pohyb, vyhýbanie sa kontaktu s chorými osobami, obmedzenie návštev hromadných podujatí. Venujte tiež pozornosť dokonalej tepelnej úprave potravín,  dodržiavajte liečebný režim a pokyny lekára, dodržujte pitný režim.

Desatoro „zlatých pravidiel“ SZO k ochrane pred črevnými nákazami: https://www.ruvzpo.sk/dokumenty/Infekcne_ochorenia.pdf

1. Výber zdravotne bezchybných potravín. Pri nákupe uprednostňujte tepelne spracované potraviny, napr. pasterizované mlieko pred surovým. Potraviny konzumované v surovom stave dôkladne umyte.
2. Dokonalé preváranie potravín. Dôkladné varenie usmrcuje mikroorganizmy, podmienkou však je dosiahnutie teploty minimálne 70°C počas 20 minút vo všetkých častiach spracovávanej potraviny (napr. hydina pri kosti).
3. Konzumácia bezprostredne po uvarení. Pokiaľ sú uvarené pokrmy ponechané pri teplote miestnosti, mikroorganizmy, ktoré proces varenia prežili, sa začnú množiť, prípadne produkovať toxín. Čím dlhší je interval medzi tepelným spracovaním a konzumáciou, tým je riziko väčšie.
4. Správne skladovanie potravín. Ak má byť strava pripravená v časovom predstihu, je nutné ju uchovávať buď v teplom stave (okolo 60°C) alebo v chlade (pod 10°C). Chybou je uloženie väčšieho množstva potravín, ktoré sú ešte teplé do chladničky.
5. Dôkladné zohrievanie potravín. Uvarené potraviny je potrebné zohrievať opäť pri teplote minimálne 70°C počas 20 minút vo všetkých častiach spracovávanej potraviny – hydina pri kosti.
6. Zabrániť skríženej kontaminácii surových a už uvarených potravín. Bezpečne uvarené potraviny sa môžu sekundárne kontaminovať surovými, a to priamo dotykom alebo nepriamo, použitím toho istého noža, dosky na krájanie a pod.
7.Umývanie rúk je nutné pred zahájením prípravy potravín, pri prerušení práce, po opracovaní surových potravín a samozrejme po použití toalety alebo prebaľovaní dieťaťa. Hnisavé ložiská na rukách musia byť vždy zakryté. Ruky môžu byť kontaminované ipo dotyku domácich zvierat.
8. Čistota kuchynského zariadenia. Potraviny môžu byť kontaminované mikroorganizmami z pracovných plôch a kuchynských pomôcok. Prevenciou je udržiavať celé zariadenie v dokonalej čistote.
9. Ochrana potravín pred hmyzom, hlodavcami a inými zvieratami, ktoré môžu tiež prenášať patogénne mikroorganizmy.
10. Na prípravu potravy používať výhradne pitnú vodu. Pokiaľ sú o kvalite vody určenej na prípravu stravy pochybnosti, je nutné ju prevariť.

Zdroje: MV SR
Historické dáta:
• Chrípková pandémia v roku 1918. Najmenej 50 miliónov ľudí na celom svete zomrelo na chrípku počas jej prepuknutia v rokoch 1918-1919. Často sa to nazýva „španielska chrípka“ nie preto, že by sa tam začal vírus, ale preto, že Španielsko bolo jednou z prvých krajín, ktoré hlásili prípady.
• Pandémia kiahní sa tiahla stovky rokov. Odborníci odhadujú, že len v 20. storočí podľahlo kiahňam až 300 miliónov ľudí. Vďaka rozšírenému používaniu vakcín bola v roku 1980 vyhlásená za eradikovanú.
• HIV a AIDS. Vírus ľudskej imunodeficiencie (HIV), syndróm získanej imunodeficiencie (AIDS) a súvisiace choroby zabili asi 32 miliónov ľudí na celom svete.
1.5 Pandémie chrípky
Chrípka zabila milióny ľudí na celom svete aj pri iných pandémiách:
• 1957 (1,1 milióna)
• 1968 (1 milión)
• 2009 (až 575 000)
Ďalšie informácie o tom, čo robiť v prípade pandémie, získate na horúcej linke CDC 800-CDC-INFO (800-232-4636) alebo na www.cdc.gov.

Hromadná nákaza osôb