Sucho

Sucho sa prejavuje dlhodobým nedostatkom zrážkovej vody, podzemnej vody alebo ich kombináciou. Nedostatok vody spravidla kategorizujeme ako formu prírodnej katastrofy – sucha – ktoré je spôsobené počasím alebo absenciou spodnej vody. Sucho sa môže prejavovať v teplom, ale aj v chadnom období roka. Hydrologické sucho je charakterizované dlhodobým poklesom hladín povrchových vodných útvarov (napr. riek, jazier, nádrží) a poklesom hladín podzemných vôd. Jedným z prejavov hydrologického  sucha  je  malá  vodnosť  vodných  tokov.  V našich  klimatických  podmienkach  sa  v priemere raz za 2 roky vyskytne neprerušená absencia  zrážok,  ktorá  trvá  okolo  30 dní,  raz  za 100 rokov sa môže vyskytnúť neprerušené bezzrážkové obdobie trvajúce okolo 60 až 80 dní. Najsuchšie oblasti na Slovensku sú Podunajská nížina, Záhorie, Lučenecká kotlina, Východoslovenská nížina, údolie Cirochy a Levočské vrchy.

Ak chýba voda v riekach, alebo ak chýba podzemná voda, ide o hydrologické sucho. Ak vädnú rastliny, ide o fyziologické sucho. Na vrchu tejto pomyselnej pyramídy je socio-ekonomické sucho, predsavujúce situáciu, keď už nedostatok vody spôsobuje vážne ekonomické a sociologické problémy v spoločnosti.

Predpoklad vzniku rizika

Sucho vyvolávajú extrémne zmeny počasia, ale takisto aj zásahy človeka do krajiny, ktoré môžu byť na lokálnej alebo globálnej úrovni. Nedostatok zrážok v spojení so silným vetrom je tiež zdrojom rizikom sucha.

Popis následkov

Sucho postihuje najmä krajinu a pôdohospodárstvo, ovocinárstvo a lesníctvo. Vplyvom sucha dochádza k odumieraniu rastlinstva a k následnému vymieraniu živočíchov, čo spôsobuje rozpad ekosystému zasiahnutej oblasti. Nenávratne poškodzuje kvety rozkvitnutých ovocných stromov. Strata vlhkosti vrchnej vrstvy pôdy predstavuje riziko lesných požiarov. Pri nízkej zásobe vody  sú ohrozené suchom aj lesné porasty ako borovice, smrek a dub, najmä v lokalitách Záhoria, Podunajskej nížiny, juhu stredného Slovenska, Gemera a južnej časti východného Slovenska. Podmienky počas sucha môžu viesť k nedostatočnému zásobovaniu vodou na pitie domácnostiam. Ohrozené je tiež hasenie požiaru a poľnohospodárstvo. Vodné zdroje vrátane nádrží, podzemných vôd, jazier, rybníkov, riek a potokov môžu byť ohrozené, čoho následkom je strata dodávky vody, poškodenie plodín a významné devastačné účinky na životné prostredie.

Riadenie a zabezpečovanie ochrany

Slovensko bolo v roku 1994 rozdelené na 47 lesných oblastí a na niekoľko podoblastí. Stanovili sa 3 stupne ohrozenia škodlivými činiteľmi: nízky, stredný a vysoký.  Pre zatriedenie lesných oblastí a podoblastí do stupňa ohrozenia bola pre každú skupinu škodlivých činiteľov spracovaná samostatná metodika. Pre každý stupeň ohrozenia sú spracované opatrenia ochrany lesa, ako aj zásady a pracovné postupy pri obnove už poškodených lesov. Príklad vykonanej náhodnej ťažby ihličnatých drevín poškodených podkôrnym a drevokazným hmyzom v roku 2012.

Lesnícka ochranárska služba (LOS) je v zmysle § 29 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch orgánom štátnej odbornej kontroly ochrany lesa. K úlohám LOS vyplývajúcim z tohto zákona patrí kontrola plnenia povinností pri ochrane lesa a účinnosti vykonaných opatrení na zlepšenie zdravotného stavu lesa. LOS ďalej zabezpečuje monitorovanie zdravotného stavu lesa a výskytu škodlivých činiteľov, vypracúva prognózy vývoja škodlivých činiteľov a vydáva signalizačné správy.

Čo robiť

Opatrenia na zmiernenie, resp. predchádzanie následkom sucha je možné rozdeliť do troch oblastí:

  1. Prvou z nich je oblasť krízového manažmentu, ktorá reaguje bezprostredne na sucho sériou rôznych ad-hoc opatrení.
  2. Druhou je oblasť operatívna, ktorej úlohou je získavať údaje o možnom výskyte a potenciálnej intenzite sucha, ktorá umožní prijímať do budúcnosti opatrenia na zmiernenie nepriaznivých následkov sucha, resp. predchádzať.
  3. Treťou je oblasť preventívna, ktorá v sférach realizáciou opatrení v a vodného hospodárstva dokáže čiastočne eliminovať.

Podrobne sa týmto skupinám opatrení venuje materiál schválený Vládou SR dňa 14.3.2018 s názvom H2odnota je voda.

Možností na zabránenie sucha sú, žiaľ, veľmi obmedzené. V domácom prostredí môžeme budovať alebo inštalovať mikro-vodozádržné zariadenia na zadržavanie dažďovej vody. K efektívnym opatreniam patrí tiež zatrávňovanie a výsadba stromov. Dôležité je dôsledne zadržiavať vodu v prírode, výkonne zavlažovať a zaviesť do praxe množstvo kvapkových zavlažovacích systémov pre stromy, kríky a kvety. Je potrebné sa vyhýbať chemizovaným monokultúram.

Pred a počas sucha môžu kroky na zníženie spotreby vody pomôcť šetriť vodou a minimalizovať dopady na dostupnosť dodávok vody. O šetrenie vodou by sa mali usilovať tak spotrebitelia obecných vodovodov, ako aj súkromní vlastníci studní.

Vysádzanie pôvodných rastlín a rastliny odolné voči suchu, kríky a stromy alebo malé rastliny potrebujú menej vody.  Na zadržanie vlhkosti v pôde použite mulč, ktorý pomáha regulovať burinu, ktorá konkuruje vode krajinnými rastlinami. Ak necháte pokosenú trávu na trávniku, vrátite pôde živiny. Okrasné vodné prvky,  rekreačné hračky do vody, ktoré vyžadujú stály prúd vody zvyšujú spotrebu vody. Zvýšenie vodopriepustnej plochy v dome alebo na verejnosti, vrátané parkovacích plôch zvyšuje potenciál odvádzania vody do pôdy. Vyšší rez podporuje rast koreňov trávy, tieni koreňový systém a udržuje pôdnu vlhkosť.

Zdroje údajov:  Projektu Intersucho (www.intersucho.sk).

Extrémy  – najsuchšie letá: 2015, 2013, 2011, 1952, 1947, 1928, 1904

Sucho