Povodeň

Povodeň: výrazné prechodné zvýšenie hladiny vodného toku, či už v dôsledku náhleho zväčšenia prietoku alebo zmenšením prietoku koryta.

Záplava: vyliatie vody z koryta ako dôsledok povodne.

Povodeň je prírodný jav, pri ktorom voda dočasne zaplaví územie, ktoré zvyčajne nie je zaliate vodou. Prejavuje sa prechodným zaplavením okolia vodného toku stúpnutím vodnej hladiny nad brehy. Povodeň je asi najväčším rizikom prírodnej katastrofy na Slovensku a stretávame sa s ňou počas všetkých ročných období. Na jar a v skorom lete je zvyčajne príčinou povodne kombinácia zrážok a topiaceho sa snehu. Počas leta a na jeseň je zase dôsledkom konvekčných búrok spôsobených prenosom tepla, ako aj regionálnych dažďov. V zime vzniká povodeň v dôsledku náhleho topenia sa snehu alebo zámrzu toku. O takzvanej „veľkej  vode“ sme hovorili v súvislosti s extrémnymi povodňami na jar a v lete roku 2010, ktoré postihli viac ako 33-tisíc obyvateľov. V tomto období voda zaplavila takmer 28-tisíc bytových a 7-tisíc nebytových budov, vyše 97-tisíc hektárov územia (z čoho približne 7-tisíc hektárov v intravilánoch obcí) a spôsobila mimoriadne veľké povodňové škody. V roku 2020 boli v 162 vodomerných staniciach 919-krát prekročené stupne povodňovej aktivity (PA). Počas tohto roka bolo zaznamenaných 119 dní s PA, čím sa rok 2021 radí sa na tretie miesto s najvyšším počtom dní so SPA v sledovanom období (za rokom 2010 – 282 dní a rokom 2013 – 140 dní).

Aktuálne výstrahy o povodniach sú pre verejnosť dostupné na Povodňové správy.

Základné typy povodní podľa príčin vzniku:

  • regionálne povodne – vyvolané dlhotrvajúcimi zrážkami na rozsiahlom území alebo topiacim sa snehom v povodiach. Spravidla zasahujú veľké územné celky, majú dostatočnú intenzitu a trvajú viac hodín, dokonca aj niekoľko dní. Ide o klasické, „najbežnejšie“ povodne. Postihujú celé povodia a riečne systémy. Vznikajú pri prudkom jarnom oteplení, ktoré spôsobí rýchle topenie snehu. Nebezpečné je, keď s oteplením prídu aj výdatné dažde – vodné zrážky s topiacim sa snehom môžu spôsobiť náhlu povodeň.
  • prívalové povodne – spôsobené lokálnymi krátkotrvajúcimi intenzívnymi lejakmi, ich účinok sa obmedzuje na relatívne malé územia. Najprv vznikne klasický búrkový mrak, ktorý môže prejsť ponad viacerými údoliami. Pri vhodných podmienkach do seba mrak akumuluje vodné pary, ktoré vznikajú odparovaním vlhkých údolí, resp. plôch. Takto môže mrak naakumulovať enormné množstvo vodnej pary, ktorá skondenzuje na vodu. Vodné zrážky z takéhoto mraku môžu spôsobiť katastrofálne následky, nakoľko sa jedná o vysoké zrážkové úhrny (niekoľko desiatok milimetrov) za veľmi krátky čas (niekoľko desiatok minút).
  • bariérové“ povodne – vznikajú v dôsledku dočasného prirodzeného alebo umelého prehradenia toku.

Najväčšie povodne na Slovensku za posledné roky:

1965 – Dunaj (evakuácia 53 693 obyvateľov zo 46 obcí a 3 osád a na južnom Slovensku voda zaplavila územie na ploche 104 300 ha)

1974 – extrémna povodeň na povodí Hrona a Slanej (zaplavilo 4 650 rodinných domov, 82 km ciest, 30 km železničných tratí a približne 64-tis. ha územia)

1997 – Povodie Moravy a Váhu

1998 – prívalová povodeň na Malej Svinke (najtragickejšia povodeň – povodňová vlna miestami dosahovala výšku až 4 m. Počas povodne prišlo o život 54 ľudí a 61 bolo zranených)

2002 – Dunaj (100-ročná voda 991 cm v BA)

2006 – Morava a východ SR (topenie sa snehu)

2010 – postihnuté celé Slovensko (1000-ročná voda na toku Handlovka)

2011 – prívalová povodeň v Píle

2012 – ľadové povodne na Kysuciach 2013 – povodeň na Dunaji

Predpoklady vzniku rizika

Prvým predpokladom je nedostatočná kapacita koryta vodného toku na prevedenie povodňovej vlny, dôsledkom čoho sa voda z koryta vylieva a zaplavuje priľahlé územia. Druhým predpokladom môžu byť vnútorné vody. Tie vznikajú na určitých územiach zo zrážok alebo z topenia snehu, nemôžu z tohto územia voľne odtekať a vytvárajú povodne. Takýmito územiami môžu byť napríklad rozsiahle nížiny, ohrádzované územia alebo väčšie terénne depresie. Tretím dôvodom vzniku povodní môže byť zvýšenie hladiny podzemnej vody a vystúpenie podzemnej vody nad povrch terénu. Medzi ďalšie  faktory príčin povodní patria sklon a tvar povodia, rozvinutosť riečnej siete, vegetácia, percento zalesnenia či lokalizácia lesov v povodí. Do úvahy sa musia brať aj počiatočné podmienky, ako napr. nasýtenosť povodia predošlými zrážkami, stav ľadovej a snehovej pokrývky, množstvo akumulovaného snehu, stav a teplota pôdy, a iné. Rozhodujúcim faktorom príčin vzniku povodní sú aj samotné technické podmienky v povodí. Konkrétne, stav a spôsob úpravy korýt, inundačné priestory, ich umiestnenie a kapacita, technické stavby na tokoch – najmä všetky premostenia – ich stav, konštrukcia, prietočná kapacita a umiestnenie, stav hrádzí, ochrana vyššie položených území, stav a údržba prirodzených a umelých rýh (priekopy, jarky), voľne uložený materiál v povodí, ktorý voda môže unášať.

K prirodzeným dôvodom vzniku povodní patria zrážky, a to buď vo forme náhlych alebo intenzívnych dažďových zrážok (zrážky, úhrn ktorých presahuje 100 mm / m2 za deň), ktoré môžu viesť k tzv. flash floods, alebo vo fome dlhotrvajúcich dažďových zrážok (trvajúce často niekoľko dní, úhrn ktorých presahujúce 50-125 mm / m2). Dažďové zrážky sú väčšinou spojené so vznikom dlhotrvajúcej tlakovej níž a na Slovensku sú bežné hlavne v lete a na jeseň.

Nebezpečenstvo povodne môže ďalej predstavovať topenie snehu alebo ľadu, vznik prekážky vo vodnom toku (napr. nahromadením ľadových krýh alebo dreva) a následné vyliatie z koryta, ale tiež napr. poruchou alebo haváriou na vodnej stavbe alebo vodnej elektrárni na vodnom toku.

Následky povodní

Povodeň môže viesť k obmedzeniu plynulého prúdenia vody v koryte vodného toku, na moste alebo priepuste. Následkom sú veľké škody na majetku, ekologické škody, ale aj obete na ľudských životoch. Povodne spôsobujú škody najmä domácnostiam, infraštruktúre a podnikateľským subjektom, ktoré sa nachádzajú v prirodzených záplavových územiach.

Varovanie občanov o hrozbe a vzniku povodne

  1. Sirénou- kolísavý tón trvajúci 2 minúty – varovný signál v prípade ohrozenia pri vzniku mimoriadnej udalosti
  • stály tón trvajúci 6 minút – varovný signál v prípade ohrozenia povodňou
  • stály tón trvajúci 2 minúty – koniec ohrozenia
  1. Oznamovacími prostriedkami – rozhlas, televízia
  2. Ďalšími prostriedkami – miestne rozhlasy, pojazdné vozy, mobilné megafóny, hasiči

Aktuálne informácie o povodňovej aktivite môže občan získať na webových stránkach-www.shmu.sk a www.povodia.sk.

Základné zásady – pokyny pre verejnosť počas povodní

Pri vzniku povodne je potrebné:

  • po celú dobu sa riadiť pokynmi povodňových orgánov, polície a záchranárov,
  • rešpektovať oficiálne informácie o vývoji situácie,
  • konať s rozvahou a zbytočne neriskovať,
  • varovať ostatných ohrozených, pomáhať starým, bezvládnym a deťom bez dozoru,
  • chrániť predovšetkým zdravie a až potom majetok.

Pravidlá bezpečnosti obyvateľov

  •  pohybujte sa zásadne mimo zatopenej oblasti;
  • vstupujte len do stojatej vody. Nikdy nevstupujte do prúdiacej vody. Prúd vody je veľmi nebezpečný a môže spôsobiť pri rýchlom stúpnutí hladiny utopenie. Prúdenie vody si overte vhodením kusa dreva na hladinu vody;
  • dávajte pozor, kam stúpate. Povrch môže byť pokrytý črepinami skla alebo klincami. Používajte pevnú obuv;
  • nejazdite autom v zatopenej oblasti. Auto môže byť zaplavené, strhnuté prúdom alebo náhlou prívalovou vlnou;
  • ihneď vypnite prívod elektrickej energie do vášho domu. Vyhýbajte sa elektrickému vedeniu a zapnutým elektrickým spotrebičom. Voda je dobrým vodičom elektrického prúdu;
  • pokiaľ opúšťate dom, nezabudnite vypnúť hlavný prívod elektrického prúdu. Pokiaľ ste to nestihli a vraciate sa po záplave, urobte to ako prvú vec ešte pred prehliadkou domu. Zatopené elektrické prístroje vyžadujú pred opätovným uvedením do prevádzky odbornú prehliadku;
  • všimnite si možný únik plynu. Nepoužívajte otvorený oheň a nefajčite. Svieťte len baterkou;
  • vo vnútri domu nepoužívajte benzínové agregáty, oxid uhoľnatý vás môže zabiť. Pozor na spaliny z uhlia a dreva, ak bol porušený komín domu.

Ak dosiahne hladina vody nebezpečnú hranicu, obec alebo mesto vyhlasuje pre príslušný úsek vodného toku-rieky povodňovú aktivitu, ktorá má 3 stupne:

  1. stupeň: bdelosť
  2. stupeň: pohotovosť
  3. stupeň: ohrozenie.

Zásahy na ochranu pred povodňami sa uskutočňujú prostredníctvom povodňových plánov, ktoré vypracúvajú:

  • správcovia vodných tokov, vlastníci, správcovia a užívatelia stavieb, objektov a zariadení, ktoré sú umiestnené na vodných tokoch a v inundačných územiach a zhotovitelia stavieb, ktoré zasahujú do vodného toku alebo na inundačné územie,
  • obce, pričom súčasťou povodňových plánov obcí sú povodňové plány záchranných prác právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov, ktorých stavby, objekty alebo zariadenia na území obce môžu byť postihnuté povodňou,
  • okresné úrady,
  • okresné úrady v sídlach krajov.

Zdroje údajov: Pre toto riziko boli poskytnuté komplexné údaje z MV SR. https://mpompr.svp.sk/klad.php?id=5, https://www.svp.sk/sk/uvodna-stranka/povodne/

Povodeň