Rozsiahla a neregulovaná migrácia

Dlhodobým zámerom neregulárnych migrantov je tranzit cez územie Slovenskej republiky, resp. zneužívanie legálnych foriem získavania pobytu na území SR a následne nelegálny prechod do niektorej zo západných krajín Európskej únie. Ich nelegálna činnosť na území Slovenska môže viesť k rôznym formám porušenia verejného poriadku, a ublíženiu na zdraviu a na život ľudí.

Príčiny vzniku rizika

Chudoba, sociálna a politická nestabilita, ako aj obmedzená dostupnosť legálnych migračných trás tlačia ľudí k využívaniu služieb zločineckých sietí, aby im tieto uľahčili neoprávnený vstup, tranzit alebo pobyt v EÚ. Cesta do EÚ môže byť mimoriadne nebezpečná a prevádzači často vystavujú migrantov život ohrozujúcim rizikám a násiliu. Straty na životoch v Stredozemnom mori poukazujú na potrebu asertívnej a urgentnej reakcie zo strany EÚ. Pašovanie ľudí je jednou z najnebezpečnejších foriem prevadzačstva migrantov a často si vyžaduje vážnu humanitárnu pomoc. Riziko predstavuje tiež zneužívanie legálnych spôsobov vstupu cudzincov na územie SR, vrátane prevadzačstva a účelových manželstiev.

Dôsledky rizika

Väčšina neregulárnych migrantov vstupuje do EÚ legálne na základe krátkodobých víz, avšak z ekonomických dôvodov v EÚ zostávajú aj po tom, ako im vízum vypršalo.  Problém pochybných sobášov s cudzincami dosiaľ trápil predovšetkým vyspelé krajiny na Západe. Po vstupe do Európskej únie v máji 2004, ale najmä do Schengenu v decembri 2007, sa Slovensko stalo atraktívnou krajinou pre zneužívanie inštitútu legálnej migrácie v Schengenskom priestore

Cudzinci v snahe eliminovať zdĺhavú, finančne  náročnú  a nebezpečnú  nelegálnu  migráciu  cez Schengenskú hranicu uprednostňujú čoraz viac pseudo-legálne spôsoby vstupu. Prostredníctvom pobytových titulov (víza, povolenia na pobyt resp. vízová liberalizácia) vstupujú na územie krajín Schengenu a následne nerešpektujú podmienky pobytu (tzv. overstayers). Úzko s tým súvisí aj uzatváranie účelových manželstiev občanov tretích krajín s občanmi Slovenskej republiky alebo EÚ, predkladanie falošných podporných dokladov v konaní o udelenie alebo obnovenie/predĺženie pobytu alebo v konaní o vydanie víza, zaobstarávanie si falošných dokladov  či predkladanie cudzích dokladov totožnosti ako svojich.

Riziko sekundárnej migrácie štátnych príslušníkov tretích krajín

Slovensko je vzhľadom na svoju zemepisnú polohu a charakter vonkajšej pozemnej hranice predovšetkým krajinou vstupu neregulárnych migrantov do Schengenu s následnou sekundárnou migráciou do západných alebo severských krajín EÚ/Schengenu.

V rámci sekundárnej migrácie zaznamenávame hlavne prípady migrantov nelegálne vstupujúcich na územie SR z Maďarska/Ukrajiny/Poľska. Táto skupina migrantov nemá záujem o zotrvanie na území SR, ale len o tranzit do vytipovaných cieľových krajín (zväčša do Nemecka cez Česko prípadne cez Poľsko).

Sekundárna migrácia bude v nasledujúcich obdobiach naďalej pretrvávať, a to v dvoch kategóriách:

  1. sekundárna migrácia cudzincov nelegálne vstupujúcich na územie Schengenu, ktorí využívajú SR najmä pre tranzit do cieľovej krajiny, a cudzincov migrujúcich územiami EÚ po legálnom vstupe v rámci tzv. okružnej migrácie za účelom zneužitia inštitútu zamestnania, podnikania a pod. v EÚ (legislatíva pracovnej mobility EÚ).
  2. v druhej kategórii očakávame, že cudzinci budú pre vstup pobyt  využívať  schengenské  víza,  pričom  nebudú  rešpektovať  časovú a územnú platnosť víz.

Zlepšenie kontrol na vonkajších hraniciach ako jedna z politík EÚ

Európska komisia podniká rázne kroky na zabránenie nelegálnych foriem migrácii presadzovaním toho, aby každá krajina dôsledne kontrolovala svoju vlastnú časť vonkajších hraníc EÚ. Cieľom opatrení Komisie je tiež posilniť účinnosť systému EÚ na riadenie migrácie a zabezpečiť dodržiavanie základných práv migrantov.

Medzi tieto opatrenia patria legislatívne opatrenia Rady Európy a Európskeho parlamentu, obsahujúce najmä:

  • posilnenie mandátu agentúry FRONTEX s cieľom zvýšiť jej účinnosť na vonkajších hraniciach, ktorým sa ustanovuje hodnotiaci mechanizmus na overenie správneho uplatňovania schengenských pravidiel;
  • zintenzívnenie koordinácie medzi orgánmi hraničného dozoru (prostredníctvom Európskeho systému hraničného dozoru EUROSUR), ako aj zváženie uskutočniteľnosti vytvorenia európskeho systému pohraničnej stráže a ktorým sa ustanovujú pravidlá dozoru nad vonkajšími morskými hranicami v rámci operačnej spolupráce koordinovanej agentúrou FRONTEX;
  • humánnu a efektívnu politika návratu a readmisie. Humánna a efektívna politika návratu, riadiaca sa Chartou základných práv EÚ a založená na zásade uprednostňovania dobrovoľného návratu je pre komplexnú a udržateľnú migračnú politiku nevyhnutná.

Rozsiahla a neregulovaná migrácia