Narušenie menového, devízového a finančného hospodárstva

Čo je finančná stabilita?

Finančná stabilita je definovaná ako stav, keď finančný systém a jeho rôzne zložky (finančné trhy, finančné inštitúcie, systémy zabezpečujúce prevody platieb a cenných papierov, zúčtovacie systémy) spoľahlivo a plynulo plnia všetky svoje základné funkcie a sú dostatočne odolné voči nepriaznivým finančným a hospodárskym šokom.  Ide tiež o odolnosť finančných systémov voči stresu na globálnom finančnom trhu a/alebo ekonomiky.

Stabilný finančný systém je schopný efektívne alokovať zdroje, hodnotiť a riadiť finančné riziká, udržiavať úroveň zamestnanosti na úrovni prirodzenej miery ekonomiky a eliminovať relatívne cenové pohyby reálnych alebo finančných aktív, ktoré ovplyvnia menovú stabilitu alebo úroveň zamestnanosti. Finančný systém je stabilný, keď rozptyľuje finančné nerovnováhy, ktoré vznikajú endogénne alebo v dôsledku významných nepriaznivých a nepredvídaných udalostí. Pokiaľ ide o stabilitu, systém bude absorbovať otrasy predovšetkým prostredníctvom samoopravných mechanizmov, aby zabránil nepriaznivým účinkom negatívnych udalostí na reálnu ekonomiku alebo na iné finančné systémy. Finančná stabilita je pre hospodársky rast prvoradá, pretože väčšina transakcií v reálnej ekonomike sa uskutočňuje prostredníctvom finančného systému.

Skutočnú hodnotu finančnej stability najlepšie ilustruje jej absencia v obdobiach finančnej nestability. Počas týchto období banky zvyšujú svoj záujem financovania ziskových projektov, ceny aktív sa líšia od ich skutočných hodnôt a platby nemusia prísť včas. Veľká nestabilita môže viesť k bankovým chodom, hyperinflácii alebo krachu na trhoch s akciami. Môže to vážne narušiť dôveru vo finančný a ekonomický systém.

Narušenie devízového hospodárstva a nestabilita finančného systému

V prípade narušenia devízového hospodárstva a stability finančného systému disponujú Ministerstvo financií SR a Národná banka Slovenska  nasledovnými opatreniami podľa §38 a §39 zákona č. 202/1995 Z. z. devízový zákon:

  1. depozitná povinnosť – povinnosť právnickej a fyzickej osoby držať v záujme stability finančného systému Slovenskej republiky počas určitej doby na osobitnom účte v banke ustanovené percento objemu peňažných prostriedkov;
  2. núdzový stav v devízovom hospodárstve, ktorý môže vyhlásiť vláda na návrh Národnej banky Slovenska. a ktorého dĺžka trvania je obmedzená na najviac tri mesiace.

V čase núdzového stavu v devízovom hospodárstve, ak je bezprostredne a vážne ohrozená platobná schopnosť Slovenskej republiky voči zahraničiu, je zakázané:

  • tuzemcom a cudzozemcom – s výnimkou devízových miest – nadobúdať devízové hodnoty za eurá,
  • uskutočňovať akékoľvek úhrady z tuzemska do zahraničia vrátane prevodov peňažných prostriedkov medzi bankami a ich pobočkami,
  • ukladať peňažné prostriedky na účty v zahraničí.

V prípade, ak je vážne ohrozená stabilita finančného systému Slovenskej republiky, v čase núdzového stavu je zakázané:

  • predávať tuzemské cenné papiere cudzozemcom,
  • prijímať finančné úvery od cudzozemcov,
  • zriaďovať v tuzemsku účty cudzozemcov a ukladať peňažné prostriedky na účty cudzozemcov,
  • prevádzať peňažné prostriedky zo zahraničia medzi bankami a ich pobočkami.

Zdroj rizika

Kroky podniknuté počas katastrof alebo pandémie veľkého rozsahu môžu mať neželané následky, ako napríklad predĺžené oceňovanie a rastúca finančná zraniteľnosť designovaných skupín spoločenstva. Oživenie ekonomiky býva často asynchrónne a rozdielne medzi menej rozvinutými a ekonomicky stabilnejšími regiónmi.

Vzhľadom na zvýšenú potrebu externého financovania čelí ekonomika väčšej závislosti od verejných financií ako aj závislosti od exportu služieb a tovarov, čo  môže následne priniesť prísnejšie finančné podmienky ako opatrenia voči potenciálnej finančnej nestabilite.  Obavy z úverovej kvality ťažko postihnutých dlžníkov pravdepodobne ovplyvnia rizikový apetít bánk. Vhodné je preto správne načasovanie opatrení, presadzujúcich korektné postupy a obmedzujúcich podstupovanie rizika, v závislosti od rýchlosti obnovy, slabých miest a dostupných nástrojov.

Dopad krízy COVID-19 je napr. veľmi markantný s ohľadom na sektor komerčných nehnuteľností. Hoci bolo na začiatku pandémie málo dôkazov o možných vysokých cenových nesúladoch, v niektorých ekonomikách, vrátane slovenskej, sa objavujú známky značného nadhodnotenia. Nezrovnalosti v cenách komerčných nehnuteľností, spolu s inými zraniteľnými miestami ekonomiky, tak len zvyšujú riziká budúceho rastu v dôsledku možnosti prudkých cenových korekcií.

Legislatíva a plánovanie na národnej úrovni

  • zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách (zákon o bankách)
  • zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách (zákon o cenných papieroch)
  • zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu.
  • zákon č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov Fondom ochrany vkladov.
Narušenie menového, devízového a finančného hospodárstva štátu