Zemetrasenie

Ročne sa na území Slovenska vyskytne približne 70 až 80 zemetrasení, pričom vo veľkej väčšine prípadov otrasy zaznamenajú len seizmické prístroje. Oblasť Západných Karpát môžeme charakterizovať  ako teritórium so strednou úrovňou seizmickej aktivity. Citeľné otrasy môžu pochádzať napríklad aj zo susedného Maďarska či Rakúska.

Štatisticky bolo od roku 1034 na Slovensku už vyše 760 zemetrasení, ktorých účinky pocítili aj obyvatelia. Zatiaľ najsilnejším bolo zemetrasenie v roku 1443, ktoré poškodilo viacero banských miest na strednom Slovensku vrátane Banskej Štiavnice a Kremnice. Zemetrasenie v Komárne z roku 1763 zase preukázateľne usmrtilo najmenej 63 ľudí a minimálne sto ďalších zranilo. Zemetrasenie v Žiline v roku 1858 poškodilo väčšinu budov v meste. Najsilnejšie zemetrasenie na našom území v 20. storočí bolo pozorované v roku 1906 a epicentrum malo pri obci Dobrá Voda v Trnavskom kraji.

Aj slabšia intenzita otrasov totiž môže byť zdrojom ohrozenia, prípadne ich  poškodenia a tiež môže sekundárne ohroziť obyvateľstvo a spôsobiť rozsiahle hospodárske škody.  Seizmické javy sú monitorované Národnou sieťou seizmických staníc (NSSS), a lokálne seizmické siete sú na východnom Slovensku.

Príčina vzniku rizika

Zemetrasenie spôsobujú najmä tektonické pohyby Zeme, ale tiež vulkanizmus, zrútenie veľkých podzemných dutín (napr. stropov jaskýň) alebo skalných masívov, ale tiež činnosť človeka (banská činnosť, explózie, atď.) Príčinami indukovaného zemetrasenia môžu byť veľké vodohospodárske diela, injektáž kvapalín do horninových masívov, vyčerpávanie kvapalín z horninových masívov a umelé explózie (najmä podzemné jadrové výbuchy).

Dôsledky rizika

Na území Slovenska sú národohospodársky významné stavby (jadrové elektrárne, vodné diela a pod.), ktorých poškodenie v dôsledku zemetrasenia by mohlo mať katastrofické následky. Je preto zrejmé, že seizmológia nachádza svoje dôležité uplatnenie aj na Slovensku.

Zdroj: http://gpi.savba.sk/index.php/en/

Národná sieť seizmických staníc

Zemetrasenie