Zemetrasenie

Zemetrasenia sa vyskytujú aj na Slovensku. Ľudia ich pociťujú v priemere štyri až šesťkrát ročne. Niekedy sa za celý rok nevyskytne ani jedno, no nájdu sa aj roky, kedy je ich citeľných viac než desať. Ročne sa na území Slovenska vyskytne približne 70 až 80 zemetrasení, pričom vo veľkej väčšine prípadov otrasy zaznamenajú len seizmické prístroje. Oblasť Západných Karpát môžeme charakterizovať  ako teritórium so strednou úrovňou seizmickej aktivity. Zaujímavosťou je, že nie všetky zemetrasenia, ktoré pociťujeme na našom území, musia mať nutne epicentrum na Slovensku.  Citeľné otrasy môžu pochádzať napríklad aj zo susedného Maďarska či Rakúska.

Štatisticky bolo od roku 1034 na Slovensku už vyše 760 zemetrasení, ktorých účinky pocítili aj obyvatelia. Zatiaľ najsilnejším bolo zemetrasenie v roku 1443, ktoré poškodilo viacero banských miest na strednom Slovensku vrátane Banskej Štiavnice a Kremnice. Zemetrasenie v Komárne z roku 1763 zase preukázateľne usmrtilo najmenej 63 ľudí a minimálne sto ďalších zranilo. Zemetrasenie v Žiline v roku 1858 poškodilo väčšinu budov v meste. Najsilnejšie zemetrasenie na našom území v 20. storočí bolo pozorované v roku 1906 a epicentrum malo pri obci Dobrá Voda v Trnavskom kraji.

Doterajšie zemetrasenia môžeme chrakterizovať ako otrasy šíriace sa na naše územie zo zemetrasení s epicentrom mimo Slovenska a zemetrasenia, ktorých epicentrá sú priamo na našom území. Sledovanie seizmickej aktivity má veľký význam pre výstavbu a prevádzku špeciálnych  objektov a zariadení. Aj slabšia intenzita otrasov totiž môže byť zdrojom ohrozenia, prípadne ich  poškodenia a tiež môže sekundárne ohroziť obyvateľstvo a spôsobiť rozsiahle hospodárske škody.  Seizmické javy sú monitorované seizmickými stanicami Národnej siete seizmických staníc (NSSS), ktorej prevádzkovateľom je Geofyzikálny ústav Slovenskej akadémie vied (GFÚ SAV) v Bratislave. Na seizmických staniciach sa pomocou seizmometrov zaznamenáva rýchlosť pohybu pôdy. V súčasnosti je sieť tvorená 12 seizmickými stanicami.

Zemetrasenia sa na území Slovenska nepretržite monitorujú pomocou sietí seizmických staníc. Národná sieť pozostáva z 13 staníc a spravuje ju Ústav vied o Zemi Slovenskej akadémie vied. Lokálne seizmické siete sú na východnom Slovensku. Spravuje ich Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave a dve lokálne siete v okolí jadrových elektrární Mochovce a Jaslovské Bohunice.

Príčina vzniku rizika

Zemetrasenie spôsobujú najmä tektonické pohyby Zeme, ale tiež vulkanizmus, zrútenie veľkých podzemných dutín (napr. stropov jaskýň) alebo skalných masívov, ale tiež činnosť človeka (banská činnosť, explózie, atď.) Príčinami indukovaného zemetrasenia môžu byť veľké vodohospodárske diela, injektáž kvapalín do horninových masívov, vyčerpávanie kvapalín z horninových masívov a umelé explózie (najmä podzemné jadrové výbuchy).

Dôsledky rizika

Na území Slovenska sú národohospodársky významné stavby (jadrové elektrárne, vodné diela a pod.), ktorých poškodenie v dôsledku zemetrasenia by mohlo mať katastrofické následky. Je preto zrejmé, že seizmológia nachádza svoje dôležité uplatnenie aj na Slovensku.

Čo robiť

  • Pred zemetrasením je dôležité pripraviť si tranzistorové rádio, baterku a lekárničku, naučiť sa základy prvej pomoci, poznať hlavné uzávery elektriny a plynu, neukladať na police a skrine ťažšie predmety, ťažší nábytok oprieť o steny, dohodnúť si spôsob kontaktu s členmi rodiny, príbuznými, na pracoviskách a školách počas zemetrasenia.
  • Ak ste počas zemetrasenia v budove, zostaňte vo vnútri. Pri pobyte mimo budovy, zostaňte vonku.  Najviac zranení býva pri panickom úteku z domov alebo do úkrytov. Dôležité je poskytnúť pomoc deťom, susedom, starším osobám, invalidom, chorým a zraneným. Ideálne je postaviť sa k opornému múru alebo pod konštrukciu dverí, nie k oknu. Vhodné je tiež ukryť sa pod stôl a v továrňach pod najbližší odolný predmet. Nebezpečné zóny budov sú výťahy a schodištia.
  • Je dôležité držať sa čo najďalej od elektrického vedenia, stromov, pomníkov, nezostávať v úzkych uliciach. V nevyhnutných prípadoch hľadajte ochranu pod najbližšou bránou pod portálom.
  • Nepoužívajte otvorený oheň, aby nespôsobil výbuch plynu a následne požiar.
  • Ak ste v dopravnom prostriedku, okamžite zastavte na otvorenom priestranstve a nevystupujte počas trvania otrasov. Ak ste vo vnútri budovy, dávajte pozor na padajúce predmety. Vzdiaľte sa od okien a iných sklených predmetov. Nepokúšajte sa vybehnúť von z budovy.
  • Po zemetrasení sa nezdržiavajte v aute, ani v opustenej budove, lebo statika môže byť narušená.
  • Nazabúdajte poskynúť prvú pomoc sebe i iným zraneným, starším alebo chorým osobám, deťom a invalidom.
  • Dôležité je dodržiavať zásady zvýšenej hygieny, aby sa zabránilo rozširovaniu nákazlivých chorôb.
  • Nezdržiavajte sa pod hrádzami vodných nádrží, v údoliach a okolí potokov a riek.
  • Skontrolujte rozvody plynu, vody a elektriny.
  • Skúste použivať bezpečný zdroj pitnej vody; ak si nie ste istí, či studňa alebo vodné potrubie nebolo poškodené.
  • Ako núdzové ubytovanie môžete používať stan alebo jednoduchý prístrešok s ľahkou konštrukciou.
  • Na evakuáciu alebo pomoc príbuzným nepoužívajte vlastné auto,  komunikácie uvoľnite pre dopravné prostriedky záchranárov, hasičov, zdravotníkov a ostatných účastníkov záchranných a likvidačných prác.
  • Pátranie po majetku v troskách je potrebné robiť len v pritomnosti záchranárov.
  • Pri evakuácii alebo premiestnení do iného objektu je potrebné so sebou vziať si pitnú vodu, potraviny, lieky, baterku, tranzistorový prijímač, dôležité dokumenty a vhodný odev.

Zdroj: http://gpi.savba.sk/index.php/en/

Národná sieť seizmických staníc

Zemetrasenie