Bezpečnosť potravinového reťazca

 
Hrozbu predstavuje biologická alebo chemická kontaminácia potravinového reťazca, spôsobená úmyselne či neúmyselne, ktorá môže ohroziť zdravie a život spotrebiteľov.
 
Úmyselná kontaminácia môže byť zo zištných ekonomických dôvodov, ako bola napr. melamínová kauza (Čína, r. 2008 kontaminácia sušeného mlieka pre deti), metanolová kauza (Česká republika r. 2012, liehoviny s obsahom metanolu, 50 mŕtvych), ale taktiež môže byť použitá ako nástroj teroristického útoku alebo činu psychicky narušeného človeka ( napr. v roku 1978 v snahe poškodiť izraelskú ekonomiku boli citrusové plody dovážané do Európy kontaminované soľami ortuti). Neúmyselná kontaminácia surovín či samotných potravín môže byť dôsledkom katastrof (napr. radiačná kontaminácia potravín následkom havárií atómových elektrárni – Černobyľ, Fukušima), alebo nedodržania  postupov výroby, prípadne aplikáciou nesprávnych postupov –  napr. epidémia EHEC (enterohemoragická E.Coli v r. 2011 v Nemecku), dioxínová kauza (Nemecko, r. 2011 kontaminácia potravín cez kontaminované kŕmne tuky) a pod.
 
Plánovanie na národnej úrovni
Nakoľko Slovenská republika je súčasťou Európskej únie a tým i voľného pohybu tovaru, je legislatíva pre bezpečnosť potravín vrátane postupov v čase  krízy upravená i harmonizovanou komunitárnou legislatívou, čím sa zabezpečuje rovnaká vysoká úroveň ochrany zdravia spotrebiteľov.
 
Plánovanie v oblasti riešenia krízových situácií bezpečnosti potravinového reťazca
Pre krízové situácie v oblasti potravín a krmív vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) v spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva SR (MZ SR) Príručku pre všeobecný plán riadenia krízy v SR, ktorá sa pravidelne aktualizuje. Plán riadenia krízy sa týka situácií spojených s priamymi alebo nepriamymi rizikami pre ľudské zdravie pochádzajúcimi  z potravín, ktorým pravdepodobne nie je možné predchádzať, ktoré sa nedajú eliminovať a ani obmedziť na prijateľnú úroveň existujúcimi ustanoveniami alebo sa nedajú primerane zvládnuť výlučne uplatnením čl. 53 a 54 nariadenia (ES) č. 178/2002 EP a ER. Všeobecný plán riadenia krízy   v SR je v súlade s rozhodnutím komisie č. 478/2004/ES a nariadením (ES) č. 882/2004 EP a ER.
 
Riadenie a zabezpečovanie potravinovej ochrany
Nakoľko obchod s potravinami má medzinárodný charakter, informácie o nebezpečenstvách potravín sú poskytované prostredníctvom medzinárodného informačného systému INFOSAN spravovaného Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO). Kontaktným bodom v Slovenskej republike je Štátna veterinárna  a potravinová  správa  SR.  Na  úrovni  EÚ  spadá  bezpečnosť  potravinového  reťazca z hľadiska riadenia rizika pod EK DG SANTE a z hľadiska hodnotenia rizika a komunikácie o riziku pod EFSA (Európsky úrad pre bezpečnosť potravín). Informácie o potravinách a krmivách, ktoré nie sú bezpečné, alebo nevyhovujú požiadavkám acquis communitaire, sú v rámci členských štátov EÚ hlásené  a vymieňané  prostredníctvom  RASFF  –  rýchleho  výstražného  systému    pre  potraviny    a krmivá, čo umožňuje rýchlu reakciu vo všetkých členských štátoch pre výkon opatrení, vrátane pozastavenia či sťahovania nevyhovujúcich a nebezpečných potravín z trhu. Národným kontaktným bodom pre RASFF je Štátna veterinárna a potravinová správa SR. Medzirezortnú koordináciu bezpečnosti potravinového reťazca a prepojenie národných orgánov s komunitárnymi zabezpečuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR – odbor bezpečnosti potravín a výživy,  ktorý zároveň plní úlohu Národného úradu pre bezpečnosť potravín a je i Národným kontaktným bodom pre vedeckú a technickú spoluprácu s EFSA.
 
Narušenie dodávok potravín
Môže nastať z viacerých dôvodov:
•        Nedostatku prvotných surovín na spracovanie (napr. z dôvodu neúrody a pod.)
•        Zmena klímy, globálne otepľovanie,
•        Nedostatok vody, nedostatok prírodných surovín, nedostatok energie, nedostatok pôdy,
•        Vysoké ceny potravín,
•        Prudký nárast populácie, chudoba,
•        Ekonomická kríza, politická nestabilita.
•        Legislatíva a plánovanie na národnej úrovni
 
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR je členom FAO – Organizácie pre výživu  a poľnohospodárstvo, ktorej cieľom je zabezpečiť dostatok potravy a pitnej vody pre obyvateľov. Zameriava sa na pomoc najmä po technickej, technologickej, finančnej a vzdelávacej stránke. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR sa snaží riešiť potravinovú sebestačnosť Slovenska formou materiálu „Koncepcia rozvoja potravinárskeho priemyslu 2014-2020“, ktorá bola schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 549/2014 z 5. novembra 2014.
 
Koncepcia rozvoja potravinárskeho priemyslu 2014 – 2020 sa zameriava na  splnenie týchto strategických cieľov:
  • zvýšenie potravinovej sebestačnosti na úroveň 80% súčasnej spotreby obyvateľstva na Slovensku;
  • posilnenie postavenia slovenského potravinárskeho priemyslu na trhu;
  • zvýšenie konkurencieschopnosti potravinárskeho priemyslu;
  • rast efektívnosti a produktivity potravinárskeho priemyslu;
  • zachovanie a rozvoj strategických kapacít potravinárskeho priemyslu;
  • posilnenie potravinárskeho priemyslu na domácom trhu a rast jeho exportnej výkonnosti;
  • zvýšenie významu potravinárskeho priemyslu v zamestnanosti a rozvoji vidieka;
  • podpora potravinárskych  odvetví z hľadiska  národohospodárskeho  významu a zabezpečenia potravinovej sebestačnosti.

Narušenie dodávok potravín