Dlhodobá inverzia

Dlhodobá inverzia predstavuje meteorologický jav, keď teplota vzduchu v niektorej vrstve dolnej atmosféry s výškou neklesá, ale stúpa. Teplotné inverzie sú sledované predovšetkým v súvislosti s ich vplyvom na mieru znečistenia ovzdušia. Teplý vzduch sa nachádza vyššie od zemského povrchu ako studený. Aj keď táto situácia je v istom ohľade „nelogická“, stav je to veľmi stabilný, pretože teplý vzduch má nižšiu hustotu, neklesá, následkom čoho nedochádza k premiešavaniu atmosféry. Produkované splodiny (pochádzajúce napr. z priemyselnej výroby,  komínov, áut….) sa potom nerozptyľujú a zostávajú v priestore nad mestom (tzv. zadymovanie).
 
Na území Slovenska prevažujú časté zimné inverzie najmä v horských dolinách. Teplotné inverzie však vznikajú aj v letných mesiacoch, keď je zemský povrch počas dňa dostatočne zohriaty a noc krátka. Najlepšími polohami pre vznik takýchto prízemných radiačných inverzií sú úzke vhĺbené časti reliéfu. Letné radiačné inverzie nedosahujú svojou intenzitou, hrúbkou a dĺžkou trvania také parametre ako jesenné a zimné teplotné inverzie, aj napriek tomu však môžu byť spojené s výskytom negatívnych javov,  ako  sú znížená viditeľnosť a hmla, zhoršený rozptyl škodlivých látok a ich zvýšená koncentrácia v ovzduší.
 
Predpoklad vzniku rizika
Príčin vzniku inverzií môže byť niekoľko. V zime sa napríklad môže vzduch pri povrchu nadmerne ochladiť v dôsledku radiačného vyžarovania. Inverzie vyvoláva aj snehová pokrývka, ktorá bráni výmene tepla medzi vzduchom a zemským povrchom a navyše, vďaka bielej farbe, odráža i značné množstvo dopadajúceho tepla.
Ďalšie možné príčiny vzniku inverzií súvisia so vzdušnou vlhkosťou (para alebo oblačnosť má značné  radiačné vyžarovanie a okolitý vzduch sa následkom toho ochladzuje), eventuálne s dynamikou atmosféry (dotyk teplých a studených atmosférických frontov, vplyv prúdenia a podobne).
 
Následky rizika
Dlhotrvajúca inverzia predstavuje nebezpečenstvo najmä pre ľudské aktivity (smog), životné prostredie, zdravie a zdravé potraviny.  Obyvatelia viacerých slovenských regiónov sú dlhodobo vystavení zvýšenej koncentrácii rôznych škodlivých látok, ako sú napríklad aj drobné prachové častice PM 10 a PM 2,5, ktoré podľa viacerých štúdií spôsobujú astmu, kardiovaskulárne problémy či dokonca predčasné úmrtia. Pôvodcami drobných škodlivých prachových čiastočiek sú priemyselné emisie, spaľovne, doprava a čiastočne aj nárast spaľovania tuhých palív počas vykurovacieho obdobia.
 
Čo robiť
Zdržiavať sa v zatvorených priestoroch a vyhýbať sa verejným priestranstvám so zvýšeným znečistením ovzdušia.
 
 Zdroje údajov:  Kvalita ovzdušia
Začiatkom novembra 2020 predstavilo Ministerstvo životného prostredia v v spolupráci so Slovenskou agentúrou životného prostredia a SHMÚ aplikáciu dnesdycham.sk venovanú kvalite ovzdušia, s cieľom zvýšiť povedomie a informovanosť verejnosti ohľadne kvality ovzdušia na Slovensku.

Dlhodobá inverzia