Reakcia na krízy je v pôsobnosti MV SR, pričom na riadení rizík sa podieľajú rôzne orgány štátnej a verejnej správy na všetkých úrovniach.

Miestna úroveň: obce a mestá zriaďujú krízové štáby. Spravidla majú obce a mestá vypracované plány krízového riadenia, často však absentujú  skúsenosti, multisektorové vedomosti a potrebné vybavenie.  Samosprávy majú skúsenosti s riešením jednotlivých MU, ale nemajú nástroje na to, aby ich monitorovali a  plánovali zmiernenie negatívnych dôsledkov. Samosprávy spolupracujú najmä s hasičmi, avšak menej s inými aktérmi a jednotlivými zraniteľnými skupinami.

Regionálna úroveň: okresné úrady a okresné úrady v sídle kraja zabezpečujú úlohy na úrovni kraja a komunikujú s orgánmi na miestnej úrovni.

Národná úroveň: Ministerstvo vnútra SR (najmä Sekcia krízového riadenia! realizuje audit rizík a analýzy územia, vrátane zasiahnutých skupín obyvateľstva. Existuje stratégia na zmiernenie dopadov zmeny klímy.

Medzinárodná úroveň: Mimoriadne udalosti a kríza typu COVID-19 sú koordinované na nadnárodnej úrovni aj prostredníctvom bilaterálnych a multilaterálnych dohôd, WHO, EÚ a NATO v prípade potreby humanitárnej pomoci alebo špeciálneho vybavenia.

Systém riadenia prebieha na troch úrovniach: taktickej, operačnej a strategickej. Problémom sú vo všeobecnosti významne poddimenzované zdroje a kapacity.

Riadenie počas mimoriadnej udalosti (MU) a krízovej situácie (KS)