Medzinárodné humanitárne právo
Medzinárodné humanitárne právo (MHP), niekedy nazývané aj vojnové právo alebo právo ozbrojených konfliktov, či humanitárne právo, je najstaršou súčasťou medzinárodného práva verejného. Jeho pramene nájdeme predovšetkým v medzinárodných konvenciách, dohovoroch, zmluvách, medzinárodných zvykoch uznaných všeobecnou praxou, všeobecných právnych zásadách uznávaných civilizovanými národmi a súdnych rozhodnutiach Medzinárodného súdneho dvora. Z historického hľadiska sa vyvíjalo medzinárodné humanitárne právo ako haagske právo, ženevské právo a newyorské právo.
MHP je súbor pravidiel, ktoré okrem iného definujú rýchly a nerušený prechod humanitárnej pomoci v ozbrojených konfliktoch, voľný pohyb pracovníkov humanitárnej pomoci, ochranu civilného obyvateľstva (vrátane lekárskych a humanitárnych pracovníkov) a ochranu utečencov, väzňov, zranených a chorých.
Haagskymi konvenciami sa určovali pravidlá vedenia vojny, spôsoby taktiky a stratégie a prostriedky vedenia vojny. V Haagu v roku 1899 sa uskutočnila Medzinárodná mierová konferencia, ktorá kodifikovala „Dohovor o zákonoch a obyčajoch pozemnej vojny“ a jeho prílohu „Poriadok pozemnej vojny“, ako aj „Dohovor o pokojnom vybavovaní medzinárodných sporov“.
Ženevské konvencie a ich Dodatkové protokoly I a II definovali humanitárne pravidlá medzinárodného práva na ochranu obetí vojny.
Newyorské dohody zaviedli pravidlá individuálnej zodpovednosti vrátane zodpovednosti štátov za porušenie medzinárodného humanitárneho práva, kontrolné a sankčné mechanizmy.
Vážne porušenie Ženevských konvencií je považované za vojenský zločin, za ktorý je páchateľ trestne zodpovedný podľa medzinárodného práva.
Súčasťou dejín medzinárodného humanitárneho práva bolo zriadenie Červeného kríža a uznanie jeho neutrality a humanitárnej pomoci vo vojnovej zóne; v konečnom dôsledku na tomto základe boli prijaté Ženevské konvencie a jeho
Dodatkové protokoly a zásady, ktorými sa riadia a chránia humanitárne činnosti v ozbrojených konfliktoch. Patria sem pravidlá o rýchlom a ničím nerušenom prechode humanitárnej pomoci pre civilné obyvateľstvo v núdzi, ktorá má nestranný charakter a je vykonávaná bez akýchkoľvek negatívnych rozdielov, ako aj voľný pohyb personálu humanitárnej pomoci.