Zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu 

Ústavný zákon č. 227/2002 Z.z. o o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov je významnou právnou normou, ktorá ustanovuje, že základnou úlohou verejnej moci v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu je vykonávanie všetkých potrebných opatrení na obranu štátu a zachovanie jeho bezpečnosti, na ochranu života a zdravia osôb, na ochranu majetku, na dodržiavanie základných práv a slobôd, na odvrátenie ohrozenia alebo na obnovu narušeného hospodárstva, najmä riadneho fungovania zásobovania, dopravy a verejných služieb v obciach a na riadne fungovanie ústavných orgánov. Definuje krízové situácie, ktoré sú spojené s vyhlasovaním určitých (krízových) stavov príslušným ústavným orgánom a krízovú situáciu upravuje ako obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v tomto ústavnom zákone na jej riešenie vypovedať vojnu, vyhlásiť vojnový stav alebo výnimočný stav, alebo núdzový stav.

Uvedený ústavný zákon je významný svojim presahom aj na oblasť civilnej ochrany, s tým, že organizáciu a riadenie štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu ďalej upravuje osobitný zákon č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov. Podľa  § 3b ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Zb. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších prepisov sa ustanovuje, že „mimoriadna situácia sa nevyhlasuje, ak bol vyhlásený výnimočný stav alebo núdzový stav. Ak bol po vyhlásení mimoriadnej situácie vyhlásený výnimočný stav alebo núdzový stav, postupuje sa podľa osobitného zákona, ktorým je ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.

Ústavný zákon bol od svojho prijatia 11. apríla 2002 s účinnosťou 1. mája 2002 doposiaľ päťkrát novelizovaný, naposledy ústavným zákonom č. 414/2020 Z. z. v súvislosti so vznikom pandémie a vyhlásením núdzového stavu, konkrétne keď vznikla potreba núdzový stav predĺžiť z 90 dní o 40 dní na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území.

Zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu