Zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu 

Ústavný zákon (č. 227/2002 Z.z.) definuje krízové situáciu ako obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v tomto ústavnom zákone na jej riešenie vypovedať vojnu, vyhlásiť vojnový stav alebo výnimočný stav, alebo núdzový stav.

Uvedený ústavný zákon je významný svojim presahom aj na oblasť civilnej ochrany, s tým, že organizáciu a riadenie štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu ďalej upravuje osobitný zákon č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov.

Ak bol po vyhlásení mimoriadnej situácie vyhlásený výnimočný stav alebo núdzový stav, postupuje sa podľa osobitného zákona, ktorým je ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.

Ústavný zákon bol novelizovaný, naposledy ústavným zákonom č. 414/2020 Z. z. v súvislosti so vznikom pandémie a vyhlásením núdzového stavu, konkrétne keď vznikla potreba núdzový stav predĺžiť z 90 dní o 40 dní na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území.