Orgány krízového riadenia

1. Bezpečnostná rada (BR) Slovenskej republiky  – predsedom BR je predseda vlády, podpredsedom je podpredseda vlády, poverený predsedom Bezpečnostnej rady. Okrem predsedu a podpredsedu BR sú jej ďalšími členmi:

  • minister financií
  • minister obrany
  • minister vnútra
  • minister zahraničných vecí a európskych záležitostí
  • minister hospodárstva
  • minister dopravy a výstavby
  • minister spravodlivosti
  • minister zdravotníctva

Právo navrhovať zvolanie BR SR a zúčastňovať sa na jej zasadnutiach má prezident Slovenskej republiky.

Pôsobnosť Bezpečnostnej rady SR:

  • V čase mieru je poradným orgánom vlády podieľajúcim sa na vytváraní a realizácii bezpečnostného systému SR, vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v SR a vo svete, pripravuje pre vládu najmä návrhy na riešenie vzniknutej krízovej situácie.
  • V čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu, ak je znemožnená činnosť vlády, vykonáva jej ústavné právomoci s výnimkami.

  

2. Bezpečnostná rada kraja

Predsedom bezpečnostnej rady kraja je prednosta okresného úradu v sídle kraja. Ďalšími členmi sú:

  • zástupca ozbrojených síl určený Ministerstvom obrany SR,
  • riaditeľ krajského riaditeľstva Policajného zboru,
  • riaditeľ krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru,
  • predseda vyššieho územného celku

Úlohy sekretariátu bezpečnostnej rady kraja spojené s jej činnosťou zabezpečuje odbor krízového riadenia okresného úradu v sídle kraja.

Bezpečnostná rada kraja na základe vyhodnotenia bezpečnostnej situácie pripravuje a prijíma opatrenia na zaistenie bezpečnosti kraja a návrhy na riešenie krízových situácií v súčinnosti s bezpečnostnými radami okresov, štátnymi orgánmi a vyšším územným celkom a predkladá ich BR SR; bezpečnostná rada kraja je oprávnená ukladať záväzné úlohy subjektom v územnom obvode kraja prostredníctvom svojich členov a vyžadovať informácie o ich plnení na základe prijatých uznesení BR kraja.

V čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu bezpečnostná rada kraja:

  • koordinuje činnosť obvodných (okresných) úradov a obcí pri príprave na krízovú situáciu a pri jej riešení a činnosť podnikateľov a právnických osôb pri civilnom núdzovom plánovaní;
  • vykonáva opatrenia na riešenie krízových situácií;
  • plní úlohy ustanovené vládou a v rozsahu určenom vládou aj ústredným krízovým štábom pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení.

3. Bezpečnostná rada okresu

  1. vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v územnom obvode okresného úradu
  2. pripravuje návrhy opatrení na zachovanie bezpečnosti okresu v územnom obvode okresného úradu a opatrenia na predchádzanie krízovej situácie

Predsedom bezpečnostnej rady okresu je prednosta okresného úradu.

Bezpečnostná rada okresu v období krízovej situácie plní úlohy súvisiace so zachovávaním alebo s obnovou demokratického poriadku, s organizovaním činností na ochranu života a zdravia osôb, majetku a životného prostredia, so zabezpečovaním riadneho fungovania hospodárstva, zásobovania, dopravy, zdravotnej starostlivosti a verejného poriadku a iné činnosti. Je oprávnená ukladať úlohy iným štátnym orgánom a obciam v obvode svojej územnej pôsobnosti.

V čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu bezpečnostná rada okresu:

  • koordinuje činnosť okresných úradov a obcí pri príprave na krízovú situáciu a pri jej riešení a činnosť podnikateľov a právnických osôb pri civilnom núdzovom plánovaní,
  • ykonáva opatrenia na riešenie krízových situácií,
  • plní úlohy ustanovené vládou a v rozsahu určenom vládou aj ústredným krízovým štábom a obvodným úradom v sídle kraja pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení.
  1. Vláda:
  • prijíma opatrenia na predchádzanie krízovým situáciám a na ich riešenie,
  • riadi a kontroluje činnosť orgánov krízového riadenia pri riešení krízovej situácie i pri príprave na krízové situácie,
  • rozhoduje o použití účelovej rezervy finančných prostriedkov,
  • rozhoduje o vyžiadaní pomoci zo zahraničia,
  • zriaďuje ústredný krízový štáb.

Ústredný krízový štáb – jeho predsedom je minister vnútra SR – v období krízovej situácie:

  • koordinuje činnosť orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, krízových štábov a ďalších zložiek,
  • spolupracuje s Bezpečnostnou radou SR pri príprave opatrení na riešenie krízovej situácie,
  • kontroluje plnenie úloh a opatrení uložených vládou pri riešení krízovej situácie.
  1.  Ministerstvá:
  • zriaďujú krízový štáb,
  • vedú prehľady zdrojov rizík, ktoré môžu spôsobiť krízovú situáciu, analyzujú ich, prijímajú opatrenia na odstránenie ich príčin, rozhodujú o opatreniach na riešenie krízových situácií.
  1.  Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky:
  • zabezpečuje činnosť ústredného krízového štábu a organizuje jeho odbornú prípravu
  • organizuje a riadi prípravu orgánov štátnej správy a samosprávy,
  • koordinuje činnosť orgánov krízového riadenia pri príprave na krízovú situáciu a pri jej riešení,
  • koordinuje prípravu krízových štábov ministerstiev.
  1. Okresný úrad:
  • plní úlohy civilnej ochrany,
  • vykonáva opatrenia na riešenie krízových situácií,
  • zriaďuje krízový štáb,
  • koordinuje činnosť obcí pri príprave na krízovú situáciu a pri jej riešení,
  • plní úlohy ustanovené vládou a v rozsahu určenom vládou aj ústredným krízovým štábom.
  1. Obec:
  • plní úlohy civilnej ochrany,
  • zriaďuje krízový štáb,
  • vykonáva opatrenia na riešenie krízových situácií,
  • vyžaduje poskytnutie pomoci od okresného úradu,
  • zhromažďuje osobné údaje o počte osôb a totožnosti osôb, ktoré sa v čase krízovej situácie nachádzajú na území obce,
  • plní úlohy ustanovené vládou a v rozsahu určenom vládou aj ústredným krízovým štábom a okresným úradom pri príprave na riešenie krízových situácií a pri ich riešení.

Úlohy pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení plní aj Národná banka Slovenska.

Orgány krízového riadenia