Zákon  o civilnej ochrane obyvateľstva  

Zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva vychádza z novej koncepcie civilnej ochrany a jej poslania. Týmto zákonom sa vytvoril právny základ na zabezpečenie ústavného práva občanov spočívajúci v ochrane života, zdravia a majetku pred následkami mimoriadnych udalostí, zároveň však zákon stanovil úlohy a pôsobnosť orgánov štátnej správy a samosprávy, ako aj práva a povinnosti fyzických a právnických osôb pri zabezpečovaní úloh civilnej ochrany obyvateľstva.

Civilná ochrana sa definuje ako systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života, zdravia a majetku, ktorého základom je analýza možného ohrozenia a opatrenia na znižovanie rizík, vrátane odstraňovania následkov mimoriadnych udalostí. Cieľom zákona je vytvorenie podmienok pre ochranu života, zdravia, majetku i životného prostredia pri mimoriadnych udalostiach a vyhlásených mimoriadnych situáciách, ako aj spolupráca s organizáciami s humanitárnym poslaním; čím sa zároveň  SR môže legislatívne pripraviť na zapojenie do celoeurópskych integračných procesov.

Zákon o civilnej ochrane vytvoril právny základ na zabezpečenie ústavného práva občanov spočívajúce v ochrane života, zdravia a majetku pred následkami mimoriadnych úlohy. Zákon definuje pôsobnosť orgánov štátnej správy, samosprávy ako aj práva a povinnosti fyzických a právnických osôb pri zabezpečovaní úloh civilnej ochrany obyvateľstva, čím sa zároveň zabezpečujú aj väčšie práva občanov. Na základe zákona  o civilnej ochrane bola vybudovaná organizačná štruktúra na horizontálnej a vertikálnej úrovni riadenia na úseku civilnej ochrany.

Pri úprave právnych pomerov účastníkov civilnej ochrany sa zohľadňujú ich oprávnené záujmy. Prijatá právna úprava im garantuje náhradu škôd vzniknutých pri plnení úloh civilnej ochrany. Jednotlivé opatrenia civilnej ochrany dotuje štát, resp. obciam sa zo štátneho rozpočtu refundujú skutočné náklady vynaložené na civilnú ochranu. Štát hradí najmä náklady súvisiace s vývojom a výrobou materiálu civilnej ochrany, organizačným a propagačným zabezpečením prípravy obyvateľstva a finančno-materiálnym zabezpečením činností zriadených organizácií a jednotiek civilnej ochrany, ale  podieľa sa aj na nákladoch súvisiacich s výstavbou účelových stavieb. Mestá a obce sa podieľajú na nákladoch spojených s prípravou vlastných občanov na sebaochranu, nákladoch na skladovanie, údržbu a ošetrovanie materiálu a techniky slúžiacej k ochrane, vyrozumeniu a varovaniu občanov.

Právnické a fyzické osoby vykonávajúce podnikateľskú činnosť sú povinné hradiť najmä náklady spojené so starostlivosťou o kolektívnu a individuálnu ochranu života a zdravia vlastných zamestnancov a osôb im zverených do starostlivosti. Ide najmä o tie právnické osoby a fyzické osoby – podnikateľov, ktorí svojou činnosťou ohrozujú zdravie občanov. Zákon upravuje len základné oprávnenia a povinnosti účastníkov civilnej ochrany. Na vykonanie príslušných ustanovení zákona a podrobnejšiu úpravu je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky splnomocnené vydať vykonávacie  právne predpisy.

Zákon  o civilnej ochrane obyvateľstva