Organizácia a riadenie civilnej ochrany

Vývoj civilnej ochrany obyvateľstva je  vo všeobecnosti významne ovplyvňovaný prijímaním a novelizovaním aktuálnych právnych predpisov. V podmienkach SR to boli najmä predpisy v oblasti integrovaného záchranného systému, krízového riadenia, horskej záchrannej služby, ktoré významne ovlyvnili organizačné zabezpečenie úloh jednak v organizačnej štruktúre, jednak po línii ústredných orgánov štátnej správy, orgánov miestnej štátnej správy a samosprávy.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na základe svojej pôsobností (okrem iných činností) riadi výkon štátnej správy na úseku civilnej ochrany, podieľa sa na plnení úloh riadenia krízových situácií, uskutočňuje civilné núdzové plánovanie, vykonáva štátnu správu na úseku kritickej infraštruktúry, plní úlohy hospodárskej mobilizácie, navrhuje vláde vyžiadanie alebo poskytnutie humanitárnej pomoci, ustanovuje spôsob hospodárenia s materiálom civilnej ochrany a správu materiálu civilnej ochrany a riadi a koordinuje plnenie úloh na úseku integrovaného záchranného systému.

Základné pojmy týchto oblastí sú definované a upravené v zákonoch nasledovne:

  • Civilná ochrana je systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života, zdravia a majetku, spočívajúcich najmä v analýze možného ohrozenia a v prijímaní opatrení na znižovanie rizík ohrozenia, ako aj určenie postupov a činností pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí. Poslaním civilnej ochrany je v rozsahu ustanovenom týmto zákonom chrániť život, zdravie a majetok a utvárať podmienky na prežitie pri mimoriadnych udalostiach a počas vyhlásenej mimoriadnej situácie (§ 2 ods. 1) a ods. 2 zákona č.42/1994Zb.).
  • Krízovým riadením mimo času vojny a vojnového  sa rozumie súhrn riadiacich činností orgánov krízového riadenia, ktoré sú zamerané na analýzu a vyhodnotenie bezpečnostných rizík a ohrození, plánovanie, prijímanie preventívnych opatrení, organizovanie, realizácia a kontrola činností vykonávaných pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení (§ 2 ods. b) zákona  č. 387/2002 Zb.).
  • Civilným núdzovým plánovaním sa rozumie príprava a koordinácia opatrení na zabezpečenie funkčnosti orgánov verejnej moci, hospodárstva, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu a civilnej ochrany obyvateľstva v období krízovej situácie (§ 2 ods. d) zákona č. 387/2002 Zb.).
  • Ochrana kritickej infraštruktúry tvorí schopnosť uskutočňovať preventívne opatrenia, monitorovať  a analyzovať vývoj rizikových a krízových činiteľov, prípravu adekvátnej reakcie na vznikajúci krízový jav, riadenie kontinuity fungovania prvku kritickej infraštruktúry a uskutočňovanie efektívnej obnovy systémov (zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre v znení neskorších predpisov).
  • Hospodárskou mobilizáciou sa rozumie súbor hospodárskych a organizačných činností a opatrení vykonávaných v období krízovej situácie alebo pripravovaných a vykonávaných v stave bezpečnosti ako súčasť prípravy štátu na obranu a riešenie krízových situácií vykonávaných v oblasti výroby, služieb a financovania, na zabezpečenie zdrojov, ktorý ako súčasť prvku zabezpečenia slúži na zmiernenie následkov krízovej situácie (§ 2 ods. 1 zákona č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii v znení neskorších predpisov). Bezpečnosťou sa rozumie stav, v ktorom je zachovávaný mier a bezpečnosť štátu, jeho demokratický poriadok a zvrchovanosť, územná celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc štátu, základné práva a slobody a v ktorom sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie (Čl. 1 ods. 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.).
  • Správu materiálu civilnej ochrany, ktorý bol spravidla obstaraný z prostriedkov štátneho rozpočtu, vykonáva Ministerstvo vnútra tým spôsobom, že ho zapožičiava zmluvou o výpožičke obvodným úradom na plnenie úloh civilnej ochrany obvodnými úradmi. Zmluvy o výpožičke sa uzatvárajú  na dobu neurčitú s uvedením  účelu použitia. Obvodný úrad ďalej zapožičiava materiál civilnej ochrany právnickým a fyzickým osobám či obciam na základe príslušných zákonných ustanovení zmluvami o výpožičke (zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov).
  • Humanitárna pomoc je prejav solidarity s ľuďmi v núdzi, ktorej podstatou je pomoc, podpora, záchrana životov, ľudskej dôstojnosti a zmierňovanie utrpenia ľudí v prípadoch prírodných katastrof, kríz spôsobených človekom, stavu hladu a podvýživy alebo v porovnateľných núdzových situáciách, ako aj preventívne a pohotovostné programy, najmä v obzvlášť rizikových oblastiach (§ 2 písm. f) zákona č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov).
  • Integrovaný záchranný systém je koordinovaný postup jeho zložiek pri zabezpečovaní ich pripravenosti a pri vykonávaní činností a opatrení súvisiacich s poskytovaním pomoci v tiesni. Jeho hlavnou úlohou je poskytnúť postihnutému subjektu pri ohrození života, zdravia alebo majetku nevyhnutnú pomoc neodkladne a bez omeškania. Pomoc sa poskytuje záchrannými zložkami v závislosti od prípadu a situácie (z. č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov).
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky