Krízové plánovanie

 

Krízovým plánovaním sa rozumie príprava a koordinácia opatrení na zabezpečenie funkčnosti orgánov verejnej moci, hospodárstva, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu a civilnej ochrany obyvateľstva v období krízovej situácie.

Plány preventívnych opatrení sú plány ohľadom systému včasného varovania obyvateľstva a vyrozumenia osôb,  vytvárania zásob, distribúcie potravín, liekov a energie potrebných pre prekonanie následkov očakávanej krízy.  Súčasťou týchto plánov je aj vzdelávanie obyvateľstva pre prekonávanie podmienok krízovej situácie. Príkladmi takýchto plánov sú: dokumentácia varovania obyvateľstva a vyrozumenia osôb, monitorovanie územia, plány zabezpečenia prostriedkami individuálnej ochrany, plány ochrany krmovín, potravín a vody, plány regulácie pohybu osôb a zabezpečenia jódovej profylaxie (v prípade havárie atómovej elektrárne).

Plány opatrení pre obdobie vzniku a eskalácie krízy sú plány výdaja ochranných prostriedkov a látok (masky, lieky), plány evakuácie obyvateľstva či hospodárskych zvierat, plány ukrytia, povodňové plány, plány hygienickej a špeciálnej očisty terénu, budov a materiálu, plány dozimetrického zabezpečenia (v prípade havárie atómovej elektrárne), režimové opatrenia pre činnosť v krízových podmienkach, plány záchrany resp. plány ochrany dôležitých objektov, kultúrnych pamiatok a ďalších hodnôt, ktoré nie je možné evakuovať.

Plány opatrení pre obnovu a rekonštrukciu sú plány obnovy jednotlivých objektov (energetické zdroje a siete), plány obnovy  informačných sietí, rekonštrukcie komunikačných uzlov a celého dopravného systému, plány pre obnovu priemyselnej a poľnohospodárskej výroby. V rámci týchto plánov sa využívajú odhady strát, odhady a vyhodnocovanie predpokladaných materiálových potrieb, plány vyslobodzovania, opatrenia poskytovania prvej lekárskej pomoci, plány zabezpečenia núdzového ubytovania, núdzového zásobovania, stravovania a ošatenia postihnutého obyvateľstva.

Krízové plánovanie