Cieľom je poskytnúť prehľad mechanizmov civilnej ochrany EÚ a rôznych inštitucionálnych a operatívnych nastavení systémov civilnej ochrany. Budú popísané najmä všeobecné charakteristiky vnútroštátnych systémov civilnej ochrany a dobrovoľníckej práce v oblasti civilnej ochrany, ako aj úloha odbornej prípravy v oblasti práce dobrovoľníkov v  civilnej ochrane.  Údaje a  informácie zahrnuté v tomto module, sú výsledkom terénnych a  teoretických výskumov, uskutočňovaných partnermi v ich krajinách počas prvej fázy projektu „Vzdelávanie dobrovoľníkov v oblasti civilnej ochrany CiProVoT“.

Súčasné stratégie EÚ  v  spolupráci v oblasti civilnej ochrany nemajú ambíciu nahradiť národné systémy krízového riadenia v oblasti civilne ochrany. Zodpovednosť za reakciu na okamžité následky katastrofy spočíva predovšetkým na krajine, v ktorej k udalosti došlo. Všetky iniciatívy Európskej únie sú v skutočnosti založené na zásade subsidiarity a činnosti sa musia vždy uskutočňovať v koordinácii a na žiadosť postihnutého štátu. Každá krajina (v EÚ alebo mimo EÚ), ktorej kapacita nie je dostatočná na zvládnutie katastrofy, môže požiadať o pomoc Európsku úniu prostredníctvom Mechanizmu civilnej ochrany spoločenstva, prostredníctvom ktorého sa Európska únia zaviazala včasnou a účinnou reakciou na katastrofu zabezpečiť primeranú pomoc postihnutému obyvateľstvu.